Kovariátny model atribúcie

Kovariačný model atribúcie (1967, 1971, 1972, 1973) je atribučná teória, v ktorej ľudia vyvodzujú kauzálne závery, aby vysvetlili, prečo sa iní ľudia a my sami správame určitým spôsobom. Zaoberá sa sociálnym vnímaním aj vnímaním seba samého (Kelley, 1973). Vypracoval ju Harold Kelley

Princíp kovariácie hovorí, že „účinok sa pripisuje tej z možných príčin, s ktorou sa v priebehu času kovariuje“ (Kelley, 1973:108). To znamená, že určité správanie sa pripisuje možným príčinám, ktoré sa objavujú v rovnakom čase. Tento princíp je užitočný vtedy, keď má jedinec možnosť pozorovať správanie pri viacerých príležitostiach. Počet vykonaných pozorovaní môže byť len dva alebo viac ako dva. Tri príčiny, ktorým sa pripisuje správanie, sú: Osoba (aktér), Objekt (činnosť) a Kontext (situácia) a pripisovanie sa uskutočňuje na základe troch kritérií: Súhlas, odlišnosť a konzistentnosť (Kelley, 1973).

Psychodynamika je ďalším typom kovariančných informácií, ktoré sú dôležité pri snahe pochopiť príčiny sociálneho správania. Odlišnosť sa týka toho, nakoľko je psychodynamika jedinečná pre konkrétnu situáciu. Nízka rozlišovacia schopnosť existuje vtedy, ak sa jedinec správa podobne vo všetkých situáciách, a vysoká rozlišovacia schopnosť existuje vtedy, ak sa daná osoba správa len v konkrétnych situáciách. Ak je rozlišovacia schopnosť vysoká, človek toto správanie pripisuje viac kontextu než charakteristikám osoby (Gilovich a kol., 2005).

S odkazom na príklad, keď Dr. Stanton pochválil prácu Barryho, ak Dr. Stanton takmer nikdy nepochváli prácu iných ľudí, vykazuje vysokú rozlišovaciu schopnosť. Ak však pochváli aj prácu všetkých, ide o nízku rozlišovaciu schopnosť a takéto správanie sa bude pripisovať niektorým osobným vlastnostiam Dr. Stantona (Orvis a kol., 1975).

Konzistentnosť je nepretržité správanie sa niečoho. Napríklad, ak trieda pani Browningovej na tretej hodine zachováva nepretržité správanie pri pestovaní priateľstva Kate a Jane, je to konzistentnosť.

Doporučujeme:  Systém riadenia vzdelávania

Uveďme si nasledujúci príklad. Keď dievča vošlo do butiku a skúšalo si šaty, predavač jej povedal, že šaty jej veľmi pristanú. Dievča mohlo mať voči správaniu predavača nasledujúce tri rôzne typy atribúcií.

Ak všetci predavači v butiku povedali dievčaťu, že jej šaty slušia (konsenzus je vysoký); ak predavač povedal, že jej slušia len jedny konkrétne šaty (odlišnosť je vysoká); ak to predavač povedal zakaždým, keď dievča vošlo do butiku (konzistencia je vysoká), dievča pravdepodobne pripíše správanie predavača objektu. Tak by dospela k záveru, že predavač to povedal preto, lebo šaty boli pekné.

Ak len jeden konkrétny predavač povedal dievčaťu, že šaty sú na nej pekné (konsenzus je nízky); ak predavač povedal, že vyzerá pekne aj v iných šatách v butiku (odlišnosť je nízka); a ak to predavač povedal zakaždým, keď dievča vošlo do butiku (konzistencia je vysoká), dievča pravdepodobne pripísalo správanie predavača tejto osobe. Tak by dospela k záveru, že predavač to povedal preto, lebo predavač bol milý.

Ak len jeden konkrétny predavač povedal dievčaťu, že šaty na nej vyzerajú pekne (konsenzus je nízky); ak predavač povedal, že vyzerá pekne len v jedných konkrétnych šatách (odlišnosť je vysoká); a ak to predavač povedal len tentoraz, keď dievča vošlo do butiku (konzistencia je nízka), dievča pravdepodobne pripísalo správanie predavača kontextu. Tak by dospela k záveru, že predavač to povedal, pretože musel splniť kvótu predaja týchto šiat.

Kelleyho kovariačný model má tiež svoje obmedzenia. Kritika modelu sa týka najmä nedostatočného rozlišovania medzi zámerným a nezámerným správaním a medzi vysvetlením príčiny a dôvodu (Malle, 1999).

K zámernému správaniu dochádza vtedy, keď existuje túžba po výsledku spolu s presvedčením, že určité správanie povedie k želanému výsledku. Tieto presvedčenia a túžby sú duševné stavy, ktoré pôsobia ako dôvody zámeru konať. Keď je správanie neúmyselné, správanie sa nevysvetľuje dôvodmi, ale skôr vysvetľovaním príčin, ktoré nesúvisia s mentálnymi stavmi túžby a presvedčenia. Malle (1999) zistil, že to, či je správanie zámerné alebo nezámerné, predpovedá typ vysvetlenia a že typ predloženého vysvetlenia predpovedá posúdenie zámernosti.

Doporučujeme:  Prizmatická stimulácia

Malle (1999) tiež poukázal na rozdielny vplyv aktéra a pozorovateľa, vplyv sebaobslužného skreslenia a rozdiel medzi subjektívnym a racionálnym uvažovaním ako na dôležité faktory pôsobiace na atribúcie správania. Toto model kovariácie nezohľadňuje. Malle ponúka nový teoretický rámec, ktorý umožňuje širšie a komplexnejšie pochopenie atribúcií správania.