Joga nidra, čo doslova znamená „spánok jogínov“, sa používa na mentálnu aj fyzickú prípravu pred hľadaním hlbších úrovní vedomia a uvedomenia prostredníctvom meditácie. Joga nidra sa však pravidelne praktizuje aj samostatne ako každodenná relaxačná technika. Prívrženci tvrdia, že polhodinová joga nidra dokáže nahradiť až tri hodiny bežného spánku, hoci jej pravidelné používanie ako náhrady spánku sa neodporúča, pretože telo a myseľ stále potrebujú dostatočný odpočinok prostredníctvom štandardného spánku.
Pravý spánok jogína je stav vedomia, v ktorom je jogín spojený s božskou energiou prenikajúcou celým vesmírom. Predpokladá sa, že táto energia je mimo priestoru a času a umožňuje jogínovi vidieť minulosť, prítomnosť aj budúcnosť. Jogín si môže uvedomiť aj svoje minulé životy. Prostredníctvom joga nidry môže jogín pracovať s karmami, pretože táto jasnosť preniká do úrovní podvedomia. Používa sa na pomoc pri očisťovaní podvedomia pomocou určitých sľubov známych ako šankalpy. Skúsení jogíni tvrdia, že joga nidru používajú na astrálne cestovanie a na najvyššej úrovni vedie k samádhi.
Joga nidra by sa nemala zamieňať s technikami autosugescie alebo „autogénneho tréningu“.
Paramjogešvar Šrí Dávpurídží vyvinul jogovú nidru a odovzdal ju Šrí Deep Narajanovi Maháprabhúdžimu, ktorý ju učil svojich žiakov od roku 1880. Na svojich cestách do Himalájí sa Šrí Dávpurídží okrem iných stretol so Svámím Šivánandom z Rišikešu a Svámím Muktánandom, ktorý je známy v Európe a odovzdal techniku Joga nidry viacerým jogínom a svámom, ako napríklad Svámí Satjánanda Sarasvatí a Svámí Džanakánanda.
Svámí Satjánanda vyvinul modernú formu jogy nidry zo starobylej tantrickej praxe meditácie ňása, pri ktorej sa používajú sanskritské mantry a medituje sa na každú časť tela. Joga nidra sa tak postupne rozšírila po celej Indii a napokon aj do Európy a Spojených štátov a vyučuje sa v systéme v knihách Satjánanda joga a Joga v dennom živote.
Pravý spánok jogína je stav vedomia, v ktorom je jogín spojený s božskou energiou prenikajúcou celým vesmírom. Predpokladá sa, že táto energia je mimo priestoru a času a umožňuje jogínovi vidieť minulosť, prítomnosť aj budúcnosť. Jogín si môže uvedomiť aj svoje minulé životy. Prostredníctvom joga nidry môže jogín pracovať s karmami, pretože táto jasnosť preniká do úrovní podvedomia. Používa sa na pomoc pri očisťovaní podvedomia pomocou určitých sľubov známych ako šankalpy. Skúsení jogíni tvrdia, že joga nidru používajú na astrálne cestovanie a na najvyššej úrovni vedie k samádhi.
Joga nidra by sa nemala zamieňať s technikami autosugescie alebo „autogénneho tréningu“.
Paramjogešvar Šrí Dávpurídží vyvinul jogovú nidru a odovzdal ju Šrí Deep Narajanovi Maháprabhúdžimu, ktorý ju učil svojich žiakov od roku 1880. Na svojich cestách do Himalájí sa Šrí Dávpurídží okrem iných stretol so Svámím Šivánandom z Rišikešu a Svámím Muktánandom, ktorý je známy v Európe a odovzdal techniku Joga nidry viacerým jogínom a svámom, ako napríklad Svámí Satjánanda Sarasvatí a Svámí Džanakánanda.
Svámí Satjánanda vyvinul modernú formu jogy nidry zo starobylej tantrickej praxe meditácie ňása, pri ktorej sa používajú sanskritské mantry a medituje sa na každú časť tela. Joga nidra sa tak postupne rozšírila po celej Indii a napokon aj do Európy a Spojených štátov a vyučuje sa v systéme v knihách Satjánanda joga a Joga v dennom živote.