Informácie ako pojem majú mnoho významov, od každodenného používania až po technické prostredie. Pojem informácie úzko súvisí s pojmami obmedzenie, komunikácia, kontrola, údaje, forma, inštrukcia, vedomosti, význam, mentálny podnet, vzor, vnímanie a reprezentácia. Vo svojom najužšom technickom význame je informácia usporiadaná postupnosť symbolov.
Anglické slovo bolo zrejme odvodené z latinského akuzatívneho tvaru (informationem) nominatívu (informatio): toto podstatné meno je zasa odvodené od slovesa „informare“ (informovať) vo význame „dávať formu mysli“, „vychovávať“, „poučovať“, „učiť“: „Muži, ktorí sú takí múdri, by mali ísť a informovať svojich kráľov.“ (1330) Samotné informovať pochádza (cez francúzštinu) z latinského slovesa informare, dať formu, vytvoriť predstavu. Okrem toho samotná latinčina už obsahovala slovo informatio s významom pojem alebo myšlienka, ale nie je jasné, do akej miery to mohlo ovplyvniť vývoj slova information v angličtine.
Ako poslednú poznámku uvádzame, že starogrécke slovo pre formu bolo „μορφή“ (morf -> morphe, Morph) a tiež είδος eidos (druh, idea, tvar, súbor), pričom toto druhé slovo bolo známe tým, že ho Platón (a neskôr Aristoteles) používal v technickom filozofickom zmysle na označenie ideálnej identity alebo podstaty niečoho (pozri Teória foriem). „Eidos“ sa môže spájať aj s myšlienkou, propozíciou alebo dokonca pojmom.
Informácia je pojem s mnohými významami v závislosti od kontextu, ale spravidla úzko súvisí s pojmami ako význam, znalosť, inštrukcia, komunikácia, reprezentácia a mentálny podnet. Zjednodušene povedané, informácia je prijatá a pochopená správa. Z hľadiska údajov ju možno definovať ako súbor faktov, z ktorých možno vyvodiť závery. Existuje mnoho ďalších aspektov informácie, keďže ide o poznatky získané štúdiom, skúsenosťou alebo poučením. Celkovo je však informácia výsledkom spracovania, manipulácie a usporiadania údajov spôsobom, ktorý dopĺňa vedomosti osoby, ktorá ich prijíma.
Informácie sú stavom systému, ktorý je predmetom záujmu. Správa je zhmotnená informácia.
Informácia je kvalita správy od odosielateľa k jednému alebo viacerým príjemcom. Informácia je vždy o niečom (veľkosť parametra, výskyt udalosti, hodnota, etika atď.). Takto ponímaná informácia nemusí byť presná, môže to byť pravda alebo lož, alebo len zvuk padajúceho stromu. Dokonca aj rušivý hluk používaný na zabrzdenie toku komunikácie a vyvolanie nedorozumenia by bol z tohto pohľadu formou informácie. Vo všeobecnosti však platí, že ak sa množstvo informácií v prijímanej správe zvyšuje, správa je presnejšia.
Tento model predpokladá, že existuje určitý odosielateľ a aspoň jeden príjemca. Mnohé spresnenia tohto modelu predpokladajú existenciu spoločného jazyka, ktorému rozumie odosielateľ a aspoň jeden z príjemcov. Dôležitá variácia identifikuje informáciu ako informáciu, ktorá by bola komunikovaná správou, ak by bola odoslaná od odosielateľa k príjemcovi schopnému porozumieť správe. V inom variante sa nevyžaduje, aby bol odosielateľ schopný porozumieť správe, alebo dokonca aby si uvedomoval, že existuje správa, čím sa informácia stáva niečím, čo možno získať z prostredia, napr. pozorovaním, čítaním alebo meraním.
Teória komunikácie poskytuje číselnú mieru neistoty výsledku. Môžeme napríklad povedať, že „signál obsahoval tisíce bitov informácie“. V teórii komunikácie sa zvykne používať pojem informačnej entropie, ktorý sa všeobecne pripisuje Claudovi Shannonovi, pozri ďalej.
Ďalšou formou informácie je Fisherova informácia, koncept R. A. Fishera. Používa sa pri aplikácii štatistiky v teórii odhadov a vo vede všeobecne. Fisherova informácia sa chápe ako množstvo informácie, ktorú správa nesie o nepozorovateľnom parametri. Možno ju vypočítať na základe znalosti pravdepodobnostnej funkcie definujúcej systém. Napríklad pri normálnej pravdepodobnostnej funkcii je Fisherova informácia reciproká hodnota rozptylu zákona. Pri absencii znalosti pravdepodobnostného zákona sa Fisherova informácia môže vypočítať z normálne rozdelených údajov o skóre ako reciproká hodnota ich druhého momentu.
Aj keď sa informácie a údaje často používajú ako zameniteľné pojmy, v skutočnosti sú veľmi odlišné. Údaje sú súborom nesúvisiacich informácií a ako také sú nepoužiteľné, kým nie sú správne vyhodnotené. Po vyhodnotení, akonáhle medzi údajmi existuje nejaký významný vzťah a vykazujú určitú relevantnosť, potom sa premenia na informácie. Teraz sa tie isté údaje môžu použiť na rôzne účely. Kým teda údaje neprenášajú nejakú informáciu, nie sú užitočné, a teda nie sú informáciou.
Meranie informačnej entropie
Výber logaritmického základu zodpovedá výberu jednotky na meranie informácií. Ak sa použije základ 2, výsledné jednotky sa môžu nazývať binárne číslice alebo stručnejšie bity, čo je slovo, ktoré navrhol J. W. Tukey. Zariadenie s dvoma stabilnými polohami, ako napríklad relé alebo klopný obvod, môže uchovávať jeden bit informácie. N takýchto zariadení môže uchovávať N bitov…
Doplňujúci spôsob merania informácií poskytuje algoritmická teória informácií. Stručne povedané, meria informačný obsah zoznamu symbolov na základe toho, ako sú predvídateľné, alebo presnejšie, ako ľahko sa dá zoznam vypočítať pomocou programu: informačný obsah postupnosti je počet bitov najkratšieho programu, ktorý ju vypočíta. Nižšie uvedená postupnosť by mala veľmi nízku mieru algoritmickej informácie, pretože ide o veľmi predvídateľný vzor a pri pokračovaní vzoru by sa miera nemenila. Shannonova informácia by poskytla rovnaké meranie informácie pre každý symbol, pretože sú štatisticky náhodné, a každý nový symbol by meranie zvýšil.
Je dôležité uvedomiť si obmedzenia tradičnej teórie informácií a algoritmickej teórie informácií z hľadiska ľudského významu. Napríklad pri zmienke o významovom obsahu správy Shannon poznamenal: „Často majú správy význam… tieto sémantické aspekty komunikácie sú pre inžiniersky problém irelevantné. Významným aspektom je, že skutočná správa je jednou z vybraných správ zo súboru možných správ“ (zvýraznenie v origináli).
V teórii informácií sú signály súčasťou procesu, nie substanciou; niečo robia, neobsahujú žiadny špecifický význam. Spojením algoritmickej teórie informácie a teórie informácie môžeme dospieť k záveru, že najnáhodnejší signál obsahuje najviac informácií, pretože sa dá interpretovať ľubovoľným spôsobom a nedá sa komprimovať [potrebná citácia].
Michael Reddy poznamenal, že „signály“ matematickej teórie sú „vzory, ktoré sa dajú vymieňať“. V signále nie je obsiahnutá žiadna správa, signály vyjadrujú schopnosť výberu z množiny možných správ.“ V teórii informácie „musí byť systém navrhnutý tak, aby fungoval pre každý možný výber, nielen pre ten, ktorý bude skutočne zvolený, pretože ten je v čase návrhu neznámy“.
Na informácie sa často pozerá ako na druh vstupu do organizmu alebo navrhnutého zariadenia. Vstupy sú dvojakého druhu. Niektoré vstupy sú dôležité pre funkciu organizmu (napríklad potrava) alebo zariadenia (energia) samy osebe. Dusenbery vo svojej knihe Senzorická ekológia nazval tieto vstupy kauzálnymi vstupmi. Iné vstupy (informácie) sú dôležité len preto, že sú spojené s kauzálnymi vstupmi a môžu sa použiť na predpovedanie výskytu kauzálneho vstupu v neskoršom čase (a možno na inom mieste). Niektoré informácie sú dôležité kvôli spojeniu s inými informáciami, ale nakoniec musí existovať spojenie s kauzálnym vstupom. V praxi sú informácie zvyčajne prenášané slabými podnetmi, ktoré musia byť detekované špecializovanými zmyslovými systémami a zosilnené energetickými vstupmi, kým môžu byť funkčné pre organizmus alebo zariadenie. Napríklad svetlo je často kauzálnym vstupom pre rastliny, ale živočíchom poskytuje informácie. Farebné svetlo odrazené od kvetu je príliš slabé na to, aby vykonalo veľa fotosyntetickej práce, ale vizuálny systém včely ho detekuje a nervový systém včely použije túto informáciu na navedenie včely na kvet, kde včela často nájde nektár alebo peľ, ktoré sú kauzálnymi vstupmi, plniacimi výživovú funkciu.
Informácia je akýkoľvek typ zmyslového vstupu. Keď organizmus s nervovou sústavou dostane vstupný signál, transformuje ho na elektrický signál. Niektorí to považujú za informáciu. Myšlienka reprezentácie je stále relevantná, ale trochu iným spôsobom. To znamená, že hoci abstraktná maľba nič konkrétne nereprezentuje, keď divák vidí obraz, predsa len sa transformuje na elektrické signály, ktoré vytvárajú reprezentáciu obrazu. Takto definovaná informácia nemusí súvisieť s pravdou, komunikáciou alebo reprezentáciou objektu. Zábava vo všeobecnosti nie je určená na informovanie. Hudba, divadelné umenie, zábavné parky, beletristické diela atď. sú teda v tomto zmysle formami informácie, ale nemusia byť nevyhnutne formami informácie podľa niektorých vyššie uvedených definícií. Zoberme si iný príklad: jedlo dodáva výživu aj chuť tým, ktorí ho jedia. Ak sa informácia stotožňuje so zmyslovým vstupom, potom výživa nie je informáciou, ale chuť áno.
Ako vplyv, ktorý vedie k transformácii
Informácia je akýkoľvek typ vzoru, ktorý ovplyvňuje tvorbu alebo transformáciu iných vzorov. V tomto zmysle nie je potrebná vedomá myseľ na vnímanie, a už vôbec nie na hodnotenie vzoru. Zoberme si napríklad DNA. Sekvencia nukleotidov je vzor, ktorý ovplyvňuje vznik a vývoj organizmu bez toho, aby bola potrebná vedomá myseľ. Zdá sa, že teória systémov niekedy odkazuje na informácie v tomto zmysle, pričom predpokladá, že informácia nemusí nevyhnutne zahŕňať žiadnu vedomú myseľ a vzory cirkulujúce (v dôsledku spätnej väzby) v systéme možno nazvať informáciou. Inými slovami, možno povedať, že informácia v tomto zmysle je niečo, čo je potenciálne vnímané ako reprezentácia, hoci nie je vytvorené alebo prezentované na tento účel.
Ak však predpoklad „vplyvu“ predpokladá, že informácia bola vnímaná vedomou mysľou a tiež ňou interpretovaná, špecifický kontext spojený s touto interpretáciou môže spôsobiť transformáciu informácie na vedomosť. Komplexné definície pojmov „informácia“ aj „znalosť“ sťažujú takúto sémantickú a logickú analýzu, ale podmienka „transformácie“ je dôležitým bodom pri skúmaní informácií, pretože súvisia so znalosťami, najmä v obchodnej disciplíne riadenia znalostí. V tejto praxi sa používajú nástroje a procesy, ktoré pomáhajú pracovníkovi so znalosťami pri vykonávaní výskumu a rozhodovaní, vrátane krokov, ako napr:
Stewart (2001) tvrdí, že transformácia informácií na znalosti je rozhodujúca a predstavuje jadro tvorby hodnoty a konkurenčnej výhody moderného podniku.
Keď Marshall McLuhan hovorí o médiách a ich vplyve na ľudskú kultúru, má na mysli štruktúru artefaktov, ktoré následne formujú naše správanie a myslenie. Aj o feromónoch sa často hovorí, že sú v tomto zmysle „informáciami“.
Záznamy sú špecializovanou formou informácií. Záznamy sú v podstate informácie vytvorené vedome alebo ako vedľajšie produkty obchodných činností alebo transakcií a uchovávané kvôli ich hodnote. Ich hodnota spočíva predovšetkým v tom, že sú dôkazom činností organizácie, ale môžu sa uchovávať aj pre svoju informačnú hodnotu. Správne riadenie záznamov zabezpečuje zachovanie integrity záznamov tak dlho, ako sú potrebné.
Medzinárodná norma na správu záznamov ISO 15489 definuje záznamy ako „informácie vytvorené, prijaté a uchovávané ako dôkaz a informácie organizáciou alebo osobou pri plnení zákonných povinností alebo pri obchodnej transakcii“. Výbor Medzinárodného výboru pre archívy (ICA) pre elektronické záznamy definoval záznam ako „špecifickú časť zaznamenanej informácie vytvorenej, zhromaždenej alebo prijatej pri začatí, vykonávaní alebo ukončení činnosti, ktorá obsahuje dostatočný obsah, kontext a štruktúru na poskytnutie dôkazu alebo dôkazu o tejto činnosti“.
Záznamy sa môžu uchovávať s cieľom zachovať firemnú pamäť organizácie alebo splniť právne, daňové alebo účtovné požiadavky kladené na organizáciu. Willis (2005) vyjadril názor, že riadne riadenie podnikových záznamov a informácií prináša „… šesť kľúčových požiadaviek na dobré podnikové riadenie… transparentnosť; zodpovednosť; riadny proces; dodržiavanie predpisov; plnenie zákonných a všeobecne záväzných právnych požiadaviek; a bezpečnosť osobných a podnikových informácií“.
Pragmatika sa zaoberá účelom komunikácie. Pragmatika spája problematiku znakov s problematikou zámeru. Pragmatika sa zameriava na zámery ľudských činiteľov, ktoré sú základom komunikačného správania. Inými slovami, zámery spájajú jazyk s konaním.
Sémantika sa zaoberá významom správy odovzdávanej v komunikačnom akte. Sémantika berie do úvahy obsah komunikácie. Sémantika skúma význam znakov – spojenie medzi znakmi a správaním. Sémantiku možno považovať za štúdium spojenia medzi symbolmi a ich referentmi alebo pojmami; najmä spôsobu, akým znaky súvisia s ľudským správaním.
Syntax sa týka formalizmu, ktorý sa používa na reprezentáciu správy. Syntax ako oblasť skúma formu komunikácie z hľadiska logiky a gramatiky znakových systémov. Syntax sa venuje skôr štúdiu formy než obsahu znakov a znakových systémov.
Empirika je štúdium signálov používaných na prenos správy; fyzikálne vlastnosti komunikačného média. Empirika sa venuje štúdiu komunikačných kanálov a ich charakteristík, napr. zvuku, svetla, elektronického prenosu atď.
Nielsen (2008) rozoberá vzťah medzi semiotikou a informáciami v súvislosti so slovníkmi. Zavádza pojem lexikografické informačné náklady a odkazuje na úsilie, ktoré musia používatelia slovníkov vynaložiť, aby po prvé našli hľadané údaje a po druhé porozumeli údajom, aby mohli vytvárať informácie.
Komunikácia zvyčajne prebieha v kontexte určitej sociálnej situácie. Sociálna situácia určuje kontext pre vyjadrované zámery (pragmatika) a formu, v ktorej sa komunikácia uskutočňuje. V komunikačnej situácii sa zámery vyjadrujú prostredníctvom správ, ktoré pozostávajú zo súboru vzájomne súvisiacich znakov prevzatých z jazyka, ktorému aktéri zúčastnení na komunikácii vzájomne rozumejú. Vzájomné porozumenie znamená, že zúčastnené subjekty rozumejú zvolenému jazyku z hľadiska jeho dohodnutej syntaxe (syntaxe) a sémantiky. Odosielateľ kóduje správu v jazyku a posiela správu ako signály po určitom komunikačnom kanáli (empíria). Zvolený komunikačný kanál bude mať vlastné vlastnosti, ktoré určujú výsledky, ako napríklad rýchlosť, akou môže komunikácia prebiehať a na akú vzdialenosť.
Nedávno Shu-Kun Lin navrhol jednoduchú definíciu informácie: Informácia je množstvo údajov po ich kompresii.
Vyhľadajte túto stránku na Wikislovníku:
Informácie
Umelá inteligencia – Keramické inžinierstvo – Výpočtová technika – Elektronika – Energia – Skladovanie energie – Inžinierska fyzika – Environmentálne technológie – Materiálová veda a inžinierstvo – Mikrotechnológie – Nanotechnológie – Jadrové technológie – Optické inžinierstvo – Zoografia
Komunikácia – Grafika – Hudobné technológie – Rozpoznávanie reči – Vizuálne technológie
Stavebníctvo – Finančné inžinierstvo – Výroba – Stroje – Ťažba – Podniková informatika
Bomby – Zbrane a munícia – Vojenská technika a vybavenie – Námorná technika
Domáce spotrebiče – Domáce technológie – Vzdelávacie technológie – Potravinárske technológie
Letecký a kozmický priemysel – Poľnohospodársky – Architektonický – Bioinžiniersky – Biochemický – Biomedicínsky – Keramický – Chemický – Stavebný – Počítačový – Konštrukčný – Kryogénny – Elektrický – Elektronický – Environmentálny – Potravinársky – Priemyselný – Materiály – Mechanický – Mechatronický – Metalurgický – Banský – Námorný – Jadrový – Ropný – Softvér – Konštrukčný – Systémy – Textilný – Tkanivový
Biomedicínske inžinierstvo – Bioinformatika – Biotechnológie – Chemická informatika – Technika požiarnej ochrany – Zdravotnícke technológie – Farmaceutické technológie – Bezpečnostné inžinierstvo – Sanitárne inžinierstvo
Letectvo a kozmonautika – Letecké a kozmické inžinierstvo – Námorné inžinierstvo – Motorové vozidlá – Vesmírne technológie – Doprava