Falošné spomienky sú živé spomienky, ktoré má jedinec na udalosť, ktorá sa v jeho živote nestala. Jedinci môžu mať napríklad extrémne živú spomienku na udalosť, ktorá sa stala pred ich narodením a o ktorej sa dozvedeli len od členov rodiny. Falošné spomienky sú rovnako skutočné a živé ako skutočné spomienky, čo ma prinútilo zamyslieť sa nad tým, či ich môžeme od seba odlíšiť. Práve o tom hovorí článok „Rozlišovanie medzi pamäťovými ilúziami a skutočnými spomienkami pomocou fenomenologických meraní a explicitných upozornení“ od Jeffreyho S. Anastasiho, Mathewa G. Rhodesa a Mathewa C. Burnsa. Čítajte ďalej a dozviete sa viac o výskume, ktorý na túto tému uskutočnil pán Anastasi.
Všeobecná téma je založená na myšlienke potlačených spomienok. Bolo veľa jednotlivcov, ktorí mali „oživené“ spomienky na sexuálne zneužívanie, ktoré potenciálne potlačili. K tomuto zneužívaniu došlo, keď boli deťmi. Vzhľadom na emocionálny aspekt týchto udalostí sa predpokladalo, že títo jednotlivci tieto spomienky potlačili. Počas dlhotrvajúcej terapie mnohí z týchto jednotlivcov začali pomaly odhaľovať tieto spomienky na zneužívanie. Zaujímavé je, že mnohí z týchto jednotlivcov v skutočnosti vôbec neboli zneužívaní, ale stále mali živé spomienky na toto zneužívanie. Tento jav, keď majú jednotlivci živé spomienky na nejakú udalosť, ktorá sa v skutočnosti nikdy nestala, viedol k množstvu výskumov, ktoré skúmali, či je to skutočne možné. Ide o výskum falošných spomienok.
Keď som študoval na vysokej škole (začiatkom 90. rokov), bolo to obdobie, keď sa mnohé z týchto potlačených spomienok odohrávali. Mnohí jednotlivci „získali späť“ spomienky na zneužívanie a mnohí z týchto jednotlivcov neskôr svoje spomienky odvolali. Išlo o normálnych, priemerných ľudí, ako aj o mnohých známych jednotlivcov (filmových hercov atď.). Táto téma ma fascinovala, že niekto môže mať takú živú spomienku na udalosť, ktorá sa v skutočnosti nikdy nestala.
3. V článku hovoríte o tom, že explicitné varovania zohrávajú úlohu pri rozlišovaní medzi falošnými a skutočnými spomienkami. Myslíte si, že mimo kontrolovaného experimentu sú ľuďom poskytované tieto explicitné varovania, ktoré im pomáhajú rozlišovať medzi falošnými a skutočnými spomienkami?
Dokonca aj v našom výskume majú varovaní jedinci stále falošné spomienky. Hoci dokážu znížiť výskyt falošných spomienok, keď dostanú explicitné varovanie, stále majú falošné spomienky a sú si týmito falošnými spomienkami istí. Myslím si, že v terapeutických situáciách terapeutov často povzbudí, keď si jedinec dokáže spomenúť na niečo z minulosti, čo by mohlo byť príčinou jeho súčasných problémov. Terapeut robí všetko, čo je v jeho silách, aby sa pokúsil pomôcť svojmu klientovi dostať sa ku koreňu problému. S takouto motiváciou pomôcť svojmu klientovi, aby sa zlepšil, môže niekedy narýchlo prijať čokoľvek, čo ich klient povie, ako fakt. Môžu tiež neúmyselne viesť svojho klienta k tomu, aby si vymýšľal spomienky alebo vytváral spomienky na udalosti, ktoré sa nikdy nestali. Opäť si myslím, že by to nikdy neurobili úmyselne, ale mnohé techniky, ktoré sú bežné pri terapii obnovenej pamäti, sú veľmi sugestívne a mnohé výskumy ukázali, že vedú k vymysleným spomienkam.
Absolútne. Ak je advokát schopný zdiskreditovať svedka, pretože jeho pamäť sa líši od toho, čo môže byť objektívne pravdivé (t. j. videozáznam skutočného trestného činu), určite by to svedka zdiskreditovalo a ovplyvnilo by to, ako spoľahlivo by ho porota mohla vnímať. Nanešťastie, falošné spomienky sa môžu vytvoriť veľmi ľahko a môžu zahŕňať niečo tak jednoduché, ako je naznačenie, že niečo bolo prítomné. Napríklad v štúdii, ktorú uskutočnili Loftus a Zanni, sa jednotlivcov pýtali, či si pamätajú, že na mieste dopravnej nehody videli rozbité sklo. Žiadne rozbité sklo tam nebolo. Niektorých účastníkov sa opýtali, či si pamätajú, že videli nejaké rozbité sklo. Ostatných svedkov sa opýtali, či si pamätajú, že videli rozbité sklo. Tí, ktorých sa opýtali, či si pamätajú, že videli „to“ rozbité sklo, si s významne vyššou pravdepodobnosťou pamätali, že videli toto neexistujúce rozbité sklo. Takže na ovplyvnenie pamäti stačí veľmi jemná sugescia.
Existuje viacero štúdií, ktoré ukazujú, ako môžu fotografie pomôcť oživiť pamäť. Tieto fotografie nie sú vymyslené fotografie zobrazujúce falošnú udalosť, ale jednoducho fotografie z toho obdobia života človeka, ktoré sa nachádza v čase, keď sa spomienka vynucuje. Zaujímavé je, že tieto fotografie slúžia ako náznaky a ako základ na budovanie falošných spomienok. Ďalšie výskumy sa začínajú zaoberať oblasťami mozgu, ktoré sa aktivujú, keď si niekto vybavuje skutočné alebo falošné spomienky. Myslím si, že tento výskumný prístup bude čoraz populárnejší. Niektoré z týchto výskumov ukázali, že premýšľanie o falošnej udalosti alebo jej zobrazovanie aktivuje tie isté oblasti mozgu, ktoré sa aktivujú, keď sa človek pozerá na niečo, čo sa skutočne stalo. Je teda veľmi ťažké rozlíšiť medzi niečím, čo bolo skutočne videné, a niečím, čo si človek len predstavoval.
Steve Lindsey a Marianne Garryová vykonali množstvo štúdií, ktoré sa zaoberali vplyvom fotografií na vytváranie falošnej pamäte. Marianne tiež vykonala veľa práce o inflácii predstavivosti, ktorá veľmi súvisí s touto témou. V mojom vlastnom laboratóriu sa zaoberáme účinkami fotografií na falošné spomienky ľudí na falošné spravodajské udalosti. Zatiaľ tieto fotografie spôsobujú, že jednotlivci sú oveľa viac presvedčení, že tieto falošné spravodajské udalosti sa skutočne stali.
Falošné spomienky môžu byť problémom, pretože môžu viesť k tomu, že ľudia vznesú obvinenia proti osobám, o ktorých sa domnievajú, že ich zneužili, ale v skutočnosti to tak nebolo. Výskum nám ukázal, že nepatrné podnety, ako napríklad štúdia o rozbitom skle, môžu zmeniť pamäť človeka na skutočnú úroveň. To ma núti zamyslieť sa nad tým, nakoľko môžeme dôverovať vlastným spomienkam, keď vieme, že nedokážeme rozlíšiť falošné a skutočné spomienky.
Kvíz na záver
Čo si myslíte, že majú ľudia k dispozícii, aby rozlíšili falošné spomienky od skutočných?
- Správy
- Upozornenie
- Varovné správy
Na čo majú ľudia živé spomienky, ktoré sa nikdy nestali?
- Detstvo
Čo nie sú vyfabrikované fotografie zobrazujúce falošnú udalosť?
- Fotografie
- Mnoho obrázkov
- Skutočné obrázky
Na čo mali mnohí ľudia živé spomienky?
- Zanedbávanie
- Zneužívajúce správanie
- Šikanovanie
- Fyzický útok
Čo je ten neexistujúci rozbitý kus, na ktorý sa pýtali, či si pamätajú, že ho videli?
- Plastový pohár
- Korok
- Hrnček
- Hrnček na kávu
Aký je človek, ktorý si dokáže spomenúť na niečo zo svojej minulosti, čo môže byť príčinou jeho súčasných problémov?
- Osoba
Čo bolo predmetom štúdie o rozbitom skle?
- Štúdie
- Výskumníci
- Metaanalýza