Termín diskurzná komunita spája pojmy diskurz, pojem opisujúci všetky formy komunikácie, ktoré prispievajú k určitému inštitucionalizovanému spôsobu myslenia, a komunita, ktorá sa v tomto prípade vzťahuje na ľudí, ktorí používajú, a teda pomáhajú vytvárať určitý diskurz.
Príkladom diskurznej komunity môžu byť tí, ktorí čítajú a/alebo prispievajú do určitého akademického časopisu, alebo členovia e-mailovej konferencie fanúšikov Madonny (pozri online diskurzné prostredie). Každá diskurzná komunita má svoje vlastné nepísané pravidlá o tom, čo sa môže hovoriť a ako sa to môže hovoriť: napríklad časopis neprijme článok s tvrdením, že „diskurz je najhustejší pojem“; na druhej strane členovia e-mailovej konferencie môžu, ale nemusia oceniť freudovskú analýzu Madonninho najnovšieho singla. Väčšina ľudí sa každý deň pohybuje v rámci rôznych diskurzných komunít a medzi nimi.
Keďže samotná diskurzná komunita je nehmotná, je jednoduchšie predstaviť si diskurzné komunity z hľadiska fór, na ktorých fungujú. Pre Jamesa Portera sú časopis a e-mailová konferencia príkladom fóra alebo „konkrétneho, lokálneho prejavu fungovania diskurznej komunity“.
James Porter definoval diskurznú komunitu ako: „lokálny a dočasne obmedzujúci systém, definovaný súborom textov (alebo všeobecnejšie postupov), ktoré sú zjednotené spoločným zameraním. Diskurzné spoločenstvo je textový systém s uvedenými a neuvedenými konvenciami, životnou históriou, mechanizmami na uplatňovanie moci, inštitucionálnou hierarchiou, záujmami a pod.“
Chaim Perelman a Lucie Olbrechts-Tyceta ponúkajú nasledujúce tvrdenie o podmienenej povahe každého diskurzu, ktoré je aplikovateľné na koncept diskurznej komunity: „Každý jazyk je jazykom spoločenstva, či už ide o spoločenstvo spojené biologickými väzbami, alebo o praktizovanie spoločnej disciplíny či techniky. Používané termíny, ich význam, ich definícia sa dajú pochopiť len v kontexte zvykov, spôsobov myslenia, metód, vonkajších okolností a tradície, ktoré sú známe používateľom týchto termínov. Odchýlka od používania si vyžaduje odôvodnenie…“
„Podľa Patricie Bizzellovej „tvorba textu v rámci diskurznej komunity nemôže prebiehať, pokiaľ autor nedokáže definovať svoje ciele v zmysle interpretačných konvencií komunity“. Inými slovami, nemožno jednoducho produkovať akýkoľvek text – musí zodpovedať normám diskurzného spoločenstva, na ktoré sa odvoláva. Ak sa človek chce stať členom určitého diskurzného spoločenstva, vyžaduje si to viac než len naučiť sa žargón. Vyžaduje si to pochopenie pojmov a očakávaní stanovených v rámci tejto komunity.
Jazyk používaný v diskurzných komunitách možno opísať ako register alebo diatyp a členovia sa zvyčajne pripájajú k diskurznej komunite prostredníctvom školenia alebo osobného presvedčenia. To je v protiklade k rečovej komunite (alebo „rodnej diskurznej komunite“, ak použijeme termín Patricie Bizzellovej), ktorá hovorí jazykom alebo dialektom zdedeným narodením alebo adopciou.