Deoxyribonukleáza

Deoxyribonukleáza (skrátene DNáza) je akýkoľvek enzým, ktorý katalyzuje hydrolytické štiepenie fosfodiesterových väzieb v chrbtici DNA. Deoxyribonukleázy sú teda jedným z typov nukleáz. Je známa široká škála deoxyribonukleáz, ktoré sa líšia svojou substrátovou špecifickosťou, chemickými mechanizmami a biologickými funkciami.

Niektoré DNázy štiepia iba zvyšky na koncoch molekúl DNA (exodeoxyribonukleázy, typ exonukleázy). Iné štiepia kdekoľvek pozdĺž reťazca (endodeoxyribonukleázy, podskupina endonukleáz).

Niektoré enzýmy sú pomerne nerozlišujúce, pokiaľ ide o sekvenciu DNA, ktorú strihajú, zatiaľ čo iné, vrátane reštrikčných enzýmov, sú veľmi špecifické pre danú sekvenciu.

Niektoré štiepia len dvojvláknovú DNA, iné sú špecifické pre jednovláknové molekuly a ďalšie sú aktívne pre obidve.

Typy deoxyribonukleáz

Dva hlavné typy DNáz vyskytujúce sa u metazoí sú známe ako deoxyribonukleáza I a deoxyribonukleáza II.

Medzi ďalšie typy DNáz patrí mikrokoková nukleáza.

Testovanie deoxyribonukleáz

DNA absorbuje UV svetlo s maximálnou vlnovou dĺžkou blízko 260 nm. Táto absorpcia je spôsobená elektrónmi pí v aromatických bázach DNA. V dsDNA alebo dokonca v oblastiach RNA, kde sa vyskytuje dvojvláknová štruktúra, sú bázy uložené paralelne vedľa seba a prekrývanie molekulových orbitálov báz vedie k zníženiu absorpcie UV svetla. Tento jav sa nazýva hyperchrómny efekt. Keď DNAse uvoľní nukleotidy z dsDNA, bázy už nie sú uložené tak, ako v dsDNA, takže prekrývanie orbitálov je minimalizované a UV absorpcia sa zvyšuje. Toto zvýšenie absorbancie je základom Kunitzovej jednotky aktivity DNAse. Jedna Kunitzova jednotka je definovaná ako množstvo enzýmu, ktoré spôsobí zvýšenie absorbancie pri 260 nm o 0,001 na ml, keď pôsobí na vysoko polymerizovanú DNA pri 25 C a pH 5,0 za stanovených podmienok. Štandardný enzýmový prípravok by sa mal vykonávať paralelne s neznámym, pretože štandardizácia prípravkov DNA a ich stupňa polymerizácie v roztoku nie je možná.