Ach, sobota. Jeden z najlepších dní v týždni.
Počasie bolo opäť dosť pekné na to, aby sme sa mohli ísť ráno prejsť okolo bloku. Myslím, že tieto prechádzky mi robia dobre. Umožňujú mi zostať v pohodlí svojej štvrte, ale stále som vonku a na čerstvom vzduchu.
Čo najrýchlejšie som sa pustil do domácich úloh, pretože som si chcel užiť deň. Musela som dohnať, čo som si napísala v Denníku historika, a začať analyzovať estetiku Troch sestier od Antona Čechova a pokročiť v prezentácii o bratovi Marxovi, ktorá má byť hotová v utorok.
Akonáhle bolo všetko hotové… Sloboda!
Zdigitalizoval som ďalšie z mojich diel v mojej originálnej umeleckej zbierke „Introverzia“. Prečo som ju nazval práve takto? Nuž preto, že obsahuje fantastický svet za veľmi obyčajnými, niekedy trochu netradičnými dverami. Inými slovami, dokonale stelesňujú myseľ introvertov. Navonok pôsobíme „ticho“, „placho“ a „obyčajne“. Vo vnútri sme však takí pestrí. Takí krásni. Takí nápadití. Vidíme svet inak ako všetci ostatní.
Niekedy to môže byť požehnanie aj prekliatie. Prekliatie prichádza vtedy, keď vidíme negatíva, ktoré nikto iný nevidí. Alebo negatíva, ktoré tam vôbec nie sú. To sa mi zvyčajne stáva, keď sa dostaví „chatová horúčka“. Prehrávam si veci, ktoré sa stali pred dávnymi rokmi, a vidím problémy, ktoré predtým nikdy neexistovali alebo dokonca vôbec neboli. Rozoberám každé slovo, ktoré mi povedal niekto iný. Potom si tie slová znovu poskladám iným spôsobom. V deviatich prípadoch z desiatich sú nové slová a kombinácie veľmi jedovaté. Napriek tomu si myslím, že práve to mal ten človek na mysli. Buď ma to neuveriteľne nahnevá, alebo neuveriteľne deprimuje… v každom prípade strácam spánok… a už tak mám problém zaspať, pretože moja myseľ nechce zmĺknuť.
Ale pokiaľ stále pociťujem požehnanie introvertnej mysle, to prekliatie stojí za to. Videl som krásu vo veciach, ktoré nikto iný nevidí, a to je dobré. Doslova sa to stalo pred rokom, keď som študovala v zahraničí v Londýne. So spolubývajúcou sme išli nakupovať potraviny a prechádzali sme okolo baru známeho ako „The Church“. Povedala som, že je to také krásne. Bola to architektúra môjho typu; gotická. Na gotickom umeleckom štýle milujem všetko. Napriek tomu sa na mňa spolubývajúci čudne pozrel a povedal: „Myslím, že som ešte nikdy nikoho nepočul nazvať bar ‚krásnym‘.“
Áno, je to zvláštne, ale znamená to, že na tomto svete vidím viac dobra ako väčšina ľudí. Môžem oceniť vôňu starých kníh alebo obdivovať architektúru baru. Môžem sedieť pri náhrobku Mary Wollstonecraftovej a inšpirovať sa k písaniu. A nie, nežartujem.
Pre niektorých je to morbídne. Pre mňa som taký, aký som, a nemenil by som to za nič na svete.
Po práci na novom diele som upravila a napísala novú kapitolu svojej knihy. Je to také dobré, že môžem opäť robiť to, čo ma baví. Teraz mám pocit, že skutočne žijem, a nie len ledva prežívam.
Kvíz na záver
Čo som zdigitalizoval vo svojej pôvodnej zbierke umenia?
- Umelecké dielo
- Sochy
- Iné umenie
- Obrazy
- Obaly kníh
Aký je môj druh architektúry?
- Steampunk
- Viktoriánsky
- Goth
- Stredovek
- Baroko
- Surrealistický
- Tematické stránky
Kto povedal: „Myslím, že som ešte nikdy nikoho nepočul nazvať bar krásnym“?
- Roomie
- Spolubývajúci
- G/f
- Priateľka
Čo je požehnaním introvertnej mysle?
- Požehnanie
- Démon
- Hnev
- Spirit
- Zlé oko
- Temné sily
- Calamity
- Affliction
- Forsaken
Ako sa volá miesto, kde môžem oceniť vôňu starých kníh?
- Tanečný parket
Aké nové slovné spojenia sú jedovaté?
- Frázy
- Jedno slovo
- Významy
Ktorá časť môjho ja má problém zaspať, pretože moja myseľ nechce zmĺknuť?
- Boggles
- Pravý rám
- Vybrané
- Medveď
- Udržujte