Pred niekoľkými nocami, keď som nemohol zaspať, som sa rozhodol vygoogliť: „a narazil som na tému, ktorá ma zaujala: psychológia zla. Veľa vecí na tomto svete sa považuje za „zlo“ a keďže ma vždy fascinoval faktor poháňajúci nemorálne činy, rozhodol som sa túto tému ďalej preskúmať.
Stanfordova univerzita sa nachádza v Kalifornii a je jednou z popredných svetových výskumných a vzdelávacích inštitúcií. Je to pravdepodobne jedna z najprestížnejších, ak nie najprestížnejšia univerzita v Amerike. Väčšina výskumov, ktoré vypracovali predstavitelia Stanfordu, výrazne pomohla k poznatkom psychológie.
Stanfordský psychológ Phillip Zimbardo uskutočnil jeden z najznámejších psychologických experimentov, v rámci ktorého zriadil fiktívne väzenie. Použil 24 študentov, ktorí boli psychicky zdraví a nemali záznam v registri trestov. Týchto vysokoškolských študentov umiestnil do falošného väzenia, pričom polovica z nich pôsobila ako väzenská stráž a druhá polovica ako väzni. Výskumníci potom pozorovali väzňov (ktorí museli zostať v celách 24 hodín denne) a dozorcov (ktorí sa delili o osemhodinové zmeny) pomocou skrytých kamier.
Experiment mal trvať 8 týždňov, ale kvôli zneužívaniu študentov strážcami musel byť ukončený už po šiestich dňoch. Študenti brali svoje úlohy veľmi vážne a niektorí dozorcovia začali väzňov psychicky týrať a väzni sa začali búriť, pretože sa u nich prejavovala extrémna miera úzkosti a emocionálneho stresu.
„Dozorcovia stupňovali svoju agresiu voči väzňom, vyzliekali ich donaha, dávali im vrecia na hlavy a nakoniec ich nútili k čoraz ponižujúcejším sexuálnym aktivitám,“ povedal Zimbardo pre American Scientist. „Po šiestich dňoch som to musel ukončiť, pretože sa to vymklo spod kontroly – v noci som naozaj nemohol spať bez obáv, čo by dozorcovia mohli väzňom urobiť.“
Zimbardo vydal v roku 2008 knihu s názvom Luciferov efekt, v ktorej sa podrobne venuje psychológii zla. Jeho práca sa zameriava na to, ako silné sociálne prostredie môže prinútiť mimoriadne dobrých ľudí robiť zlé veci. Tvrdí, že bez ohľadu na to, či sa človek zaraďuje medzi dobrých alebo zlých ľudí, silný vplyv prostredia a spoločenského tlaku nás môže donútiť úplne opustiť našu predchádzajúcu úroveň morálky. Na to, aby človek zotrval na svojej skutočnej úrovni „dobrého“ alebo „zlého“, je potrebná silná psychická sila, najmä ak existujú veľmi vážne negatívne dôsledky, ak človek neprejde na druhú stranu.
Mnohí psychológovia majú rovnaký názor ako Zimbardo, pretože zdôrazňujú, že pri zlých činoch zohrávajú veľkú úlohu situačné inšpirácie. Roy Baumeister vo svojej knihe Zlo vytvoril zoznam vplyvných faktorov, ktoré súvisia so zlými činmi:
1) použitie zla na získanie niečoho (moci, sexu, postavenia atď.)
2) ohrozenie citlivého, ale vysokého ega
4) poslušnosť a prispôsobenie sa iným, ktorí sa dopúšťajú zlých skutkov.
Zimbardo opisuje činy holokaustu a nedávne zneužívanie väzňov v Abú Grajb s využitím práve tejto klasickej teórie sociálnej psychológie. Tí, ktorí vykonali tieto hrozné historické udalosti, boli pod extrémnym tlakom a vplyvom.
Na webovej stránke thequestforagoodlife.wordpress.com sa jeden z autorov delí o svoje zážitky z Múzea holokaustu v Los Angeles v Kalifornii. Uvádza, že bola veľmi prekvapená, že sa počas seminára nehovorilo o Hitlerovi, a keď ho spomenula, rôzni odborníci na holokaust sa zhodli na jednej kontroverznej teórii: že k holokaustu by došlo aj bez prítomnosti Hitlera. Boli presvedčení, že Hitler mal s uskutočnením masových vrážd len veľmi málo spoločného. Všetko to súviselo s tým, že po likvidácii Židov túžil celý región Nemecka, nielen samotný Hitler. Hitler bol vodcom masových vrážd, ale mal aj mnoho spolupracovníkov, ktorí niesli rovnaký cieľ. Situačné príčiny správania sú opäť veľmi silné a vplyvné.
Zimbardo ďalej uvádza, že mnohí rýchlo odsudzujú zlé činy iných, avšak ak by sme sa ocitli v rovnakej situácii, väčšina z nás by sa prispôsobila a robila by rovnaké zlé činy.
Naopak, pozrime sa na psychologický aspekt zla na úplne inej úrovni. Megan McArdleová sa podelila o niekoľko zaujímavých bodov Zimbardovej knihy. Prináša otázku, že Zimbardo opisoval, že všetci ľudia majú schopnosť byť zlí – ba čo viac, že obviňoval samotných študentov z toho, že sú zlí. McArdleová svedčí o tom, že to možno nie sú ľudia, ale skôr systém. Tvrdí, že samozrejme, ak využívame systém, v ktorom má jedna skupina ľudí väčšie množstvo moci (dozorcovia) a druhá polovica nemá absolútne žiadnu moc (väzni), potom nepochybne nakoniec dôjde k zneužitiu moci. Tvrdí, že je to systém, ktorý musíme regulovať, nie nevyhnutne ľudia. Na oplátku my, ktorí regulujeme systém, nepriamo regulujeme seba a minimalizujeme zlo.
Na záver chcem povedať, že moja filozofia bola vždy taká, že jednotlivci sú schopní robiť zlé veci – ale nikdy by som nikoho neoznačil za zlého. Áno, hrozné udalosti v histórii ukazujú skutočné znaky krutosti a zloby, ale ako sa podelil Zimbardo: ľudia príliš rýchlo odsudzujú iných, keď by sa aj oni sami s najväčšou pravdepodobnosťou prispôsobili a spáchali rovnaký zlý čin, keby sa ocitli v rovnakých podmienkach. Je to šialená myšlienka, keď si predstavíme samých seba v časovom rámci holokaustu a uvažujeme, či by sme vykonali rovnaké činy. Mali by sme však dostatok síl, aby sme odolali obrovskému spoločenskému tlaku a vplyvu?
Kvíz na záver
Kto mal podľa Zimbarda nad väzňami najväčšiu moc?
- Jediný strážca
- Strážené
- Banditi
Čo je hnacou silou nemorálneho konania?
- Vlastné správanie
Aký veľký strach prejavili väzni?
- Maximálna úroveň
Kto bral svoje úlohy veľmi vážne a niektorí dozorcovia začali psychicky týrať väzňov?
- Učitelia
- Profesori
- Vysokoškoláci
- Fakulta