Čo sa môžeme naučiť od Zlej kráľovnej

Rozprávky nie sú len príbehmi pre deti. Hovoria jazykom našich duší a môžu nám pomôcť v náročných obdobiach nášho života.

Dale Kushner, publikujúci básnik a spisovateľ, skúmal možnosť stať sa jungovským analytikom, ale nakoniec sa rozhodol stať sa spisovateľom. O tomto dôležitom životnom rozhodnutí napísala v knihe „Liečiť pacientov, vytvárať postavy“. Jej debutový román Podmienky lásky vyšiel v máji 2013.

Po prečítaní jej zasväteného článku „Ako nám krutá macocha Snehulienky pomáha vyrovnať sa so zlom“ som vedela, že ju musím požiadať o rozhovor o prepojení rozprávok s našou psychikou.

Ďakujeme, že ste si našli čas a poskytli nám tento rozhovor.

Predovšetkým ste študovali psychoanalýzu podľa Carla Gustava Junga. Kde ste študovali (ak sa chcete podeliť o túto informáciu), prečo ste si vybrali tento pomerne zvláštny spôsob nazerania na psychológiu a čo vás na štúdiu najviac bavilo?

Do Carla Junga som sa zamiloval, keď som bol študentom magisterského programu výtvarného umenia vo Vermonte. Jeden z mojich učiteľov beletrie ma povzbudil, aby som si prečítal knihu, ktorá napokon zmenila môj život. Knihy to dokážu, dajú nám vysoký náboj, ktorý nás katapultuje do nového spôsobu myslenia. Jung by to nazval synchronicitou, keď vám tá správna kniha spadne z police do rúk presne vtedy, keď potrebujete jej múdrosť. Synchronicity sú prekvapivé náhody, ktoré nesú význam, ale nedajú sa racionálne vysvetliť. Napríklad sa vám sníva o modrom motýľovi a na druhý deň objavíte modrého motýľa prilepeného na čelnom skle. Vstanú vám chlpy na rukách, ale neviete si vysvetliť prečo. Kniha Človek a jeho symboly, ktorú mi odporučil môj učiteľ písania a ktorú vrelo odporúčam každému, kto sa zaujíma o myseľ, je bohato ilustrovaným a veľmi čitateľným úvodom do Jungových teórií o psychike. Medzi obálkami knihy som našiel jazyk a metodológiu, ktoré mi otvorili cestu k celoživotnému skúmaniu tajomstiev duše a seba samého.

Mal by som objasniť, že nemám psychoterapeutické vzdelanie. Po ukončení magisterského štúdia som strávil dve letá intenzívnym štúdiom na Inštitúte C. G. Junga vo Švajčiarsku a odvtedy som študentom Jungovej vedy, ale som spisovateľ a básnik, nie analytik. Na internete som uverejnil článok o tom, ako som urobil toto ťažké rozhodnutie. Vzhľadom na Jungov priaznivý postoj k sebavyjadreniu a umeleckej tvorbe nie je prekvapujúce, koľko umelcov, vrátane mňa, ho vyhľadalo. Na záver by som mal objasniť, že termín „psychoanalýza“ sa používa na označenie metódy, ktorú vyvinul Freud pri práci s nevedomím, a „analytická psychológia“ je termín používaný na označenie Jungovej metódy.

P: Psychoanalýza sa dnes medzi ostatnými formami psychoterapie považuje za staromódnu. V čom má psychoanalýza ešte stále svoju platnosť v našej postmodernej dobe? Prečo sa podľa vás psychoanalýza dostala do úzadia?

DK: To sú zložité otázky. Psychoanalýza a analytická psychológia rozhodne nie sú trendové! Môžem špekulovať o niekoľkých dôvodoch: náklady a dostupnosť zdravotnej starostlivosti, najmä v oblasti duševného zdravia; nové zobrazovacie techniky a pokroky v neurovede, ktoré viedli k liečbe mozgu oproti „mysli“ (viac o tom za chvíľu); Big Pharma. Tieto dôvody sa navzájom prelínajú a odrážajú posun kultúrnych hodnôt od záujmu o nevedomé procesy, ktoré sa opierajú o sny, predstavivosť, umelecké sebavyjadrenie a podľa dnešných štandardov dlhší vzťah s hĺbkovým psychológom, v prospech obmedzeného počtu návštev u terapeuta a predpisu na tabletky. Pri niektorých duševných stavoch sú lieky nevyhnutné a bez nich sú postihnutí ohrození, ale sme spoločnosť, ktorá má rada rýchle riešenia a okamžité lieky, a Big Pharma využíva tieto sklony na presadzovanie svojho firemného úspechu. Mozog je orgán z tkaniva a krvi. Môžeme ho vidieť na magnetickej rezonancii, skúmať jeho bunky pod mikroskopom. Môžeme zmapovať, ako časti mozgu fungujú. Naproti tomu myseľ je ťažšie skúmať. Nepoznáme žiadnu anatomickú časť, ktorá by vytvárala hudbu, inšpirovala nás k hľadaniu lásky alebo spojenia s božstvom. V niektorých kultúrach sa verilo, že myseľ sídli v srdci, nie v hlave. Jung bol vyštudovaný a praktizujúci psychiater, „medik“, ale po rozchode s Freudom v roku 1913 začal skúmať ezoterické témy, napríklad alchýmiu a I-ťing. Veril, že náš osud riadi sila väčšia ako ego a že k tejto schopnosti tvoriť dušu sa môžeme dostať tak, že si uvedomíme svoje nevedomie a budeme pracovať so snami a liečivými obrazmi, ktoré v nich nájdeme. Tak ako sa telo vie samo uzdraviť vytváraním nových buniek, Jung veril, že aj psychika má schopnosť uzdraviť sa. Ľudia podľa neho neboli odsúdení trpieť minulosťou, ale mohli ju prekonať. Freud a Jung žili v inom storočí. Niektoré ich teórie sú zastarané, ale väčšina analytikov praktizujúcich v súčasnosti zavrhla to, čo už nezodpovedá našej postmodernej psychike, a do svojej praxe začlenila novšie psychodynamické teórie. V médiách sa každý deň objavujú nové vedecké objavy o mozgu; obávam sa, že myseľ je osirelá nevlastná sestra.

P: V rozprávke Snehulienka sa úvodná scéna zdá byť dosť zvláštna, pretože rozprávka by mohla začať aj tým, že by sa len konštatovalo, že matka zomrela. Prečo si myslíte, že máme túto zvláštnu prvú scénu? Povedali by ste, že so všetkého schopnou matkou nemôžeme úplne dozrieť?

DK: Nemáte radi príbeh o Snehulienke? Úvod príbehu s „kedysi dávno“ hovorí čitateľovi, že vstúpil do nadčasovej ríše fantázie. Na rozdiel od legiend a mýtov sa rozprávky neodohrávajú na pomenovanom historickom mieste alebo v určenom čase, ale lákajú nás do našich divokých predstáv a poučujú nás múdrosťou, o ktorej sme nevedeli. Ako väčšina príbehov, aj v rozprávke sa úvodnou scénou začína dej toho, čo bude nasledovať. „Snehulienka“ sa začína tým, že jej rodná matka sedí pri okne a šije. Padá sneh. Pichne sa do prsta a na sneh dopadnú tri kvapky krvi. Zima je obdobím smrti, keď sa rastliny ukladajú pod zem a mnohé zvieratá zimujú pod studenou zemou. Krv znamená smrť a znovuzrodenie. Kráľovná si želá dieťa ako ona sama, dcéru, a my cítime jej túžbu a melanchóliu a blížiacu sa stratu. Matka zomiera, keď sa Snehulienka narodí. Ide o situáciu opustenosti: dieťa prichádza na svet bez „dobrej matky“, ktorá by sa oň starala, a musí si vybojovať vlastnú odolnosť prostredníctvom pokusov a omylov. Takto sa začína cesta Snehulienky, hrdinky, ktorá sa má stať svojím pravým ja. Jung nazval transformačný proces oddeľovania sa od rodinných a kultúrnych očakávaní a stávania sa tým, kým človek skutočne je, individuáciou. Túto cestu značne sťažuje strata dobrej matky na začiatku života. Eleanor Rooseveltová je príkladom plachého dieťaťa bez matky, z ktorého vyrástla neľútostná a súcitná bojovníčka za sociálnu spravodlivosť. Tieto témy podrobnejšie rozoberám v nedávnom článku o „Snehulienke“.

P: Všetky rozprávky začínajú nejakým nedostatkom. Ako si všímame nedostatok v našom vlastnom živote?

DK: Skvelá otázka. „Nedostatok“ sa často prejavuje ako stav utrpenia, pocit nepohody alebo ako špecifický symptóm, napríklad úzkosť alebo depresia. Môžeme byť schopní pomenovať príčinu našej úzkosti – situáciu v práci, vzťah, udalosť vo vonkajšom živote – ale môžeme sa naďalej cítiť znepokojení niečím, čo nevieme pomenovať. „Niečo“ nám chýba, pocit radosti, pokoja, sebadôvery alebo sebaúcty. Dúfame, že napravením vonkajšej nedostatočnej situácie napravíme bolesť vo svojom vnútri. Často sa tým však bolesť neodstráni. Vtedy je užitočné pozrieť sa na to, čo nám naše sny hovoria o našom nevedomom, vnútornom živote. Sny sú ako snímky toho, čo sa deje v našej psychike, čo si možno neuvedomujeme. Sny a rozprávky sú mapami našich psychických stavov, našich potrieb a konfliktných túžob a ponúkajú vodítka, ako s nimi pracovať.

„Kráľ alebo kráľovná zomreli“ je bežným začiatkom rozprávok. Symbolicky to znamená, že vládnuce a organizujúce patriarchálne princípy kultúry sa zrútili a treba nastoliť nový poriadok. Z psychologického hľadiska môže mŕtvy kráľ symbolizovať, že my sami potrebujeme nový súbor princípov, ktorými by sme sa riadili. Úlohou hrdinu je vydať sa hľadať nové princípy, ktoré kultúru obnovia. V Snehulienke zomrela dobrá matka a jej dcéra zostala napospas zlej macoche. Aby sme si mohli nárokovať vlastnú identitu, každý z nás musí opustiť rajskú záhradu dobrej matky. V „Snehulienke“, rovnako ako v „Popoluške“, sa cesta k „prijatiu bremena vlastnej identity“ začína narodením.

P: Snehulienka je príbeh o vývoji ženskej psychiky. Ako sa v živote ženy prejavuje zlá nevlastná matka? Ako by sa v porovnaní s ňou prejavil vplyv napríklad mužskej postavy, akou je Modrofúz?

DK: Jedným zo spôsobov, ako interpretovať rozprávky, je podobne ako pri snoch vnímať všetky postavy v príbehu ako aspekty seba samého. V nás existujú ako archetypálne vzory kráľ a kráľovná, macocha, Snehulienka, trpaslíci, princ. Tieto postavy sú nevedomé a prejavujú sa ako pudy alebo sklony. Kde v našom živote sa cítime opustení upokojením a pohodlím (dieťa bez matky), alebo pracovití, ale zakrpatení (trpaslíci), alebo mladí, hľadajúci a bujarí (princ)? Obraz negatívnej matky alebo čarodejnice predstavuje deštruktívnu stránku našej ženskej prirodzenosti. Sme niekedy kruté alebo odmietavé voči sebe alebo iným? Sebasabotujeme sa? Závidíme iným, ktorých považujeme za krajších alebo úspešnejších? Prajeme im niečo zlé? Takto by mohol pôsobiť negatívny materský komplex v našej psychike, a to nielen v psychike žien.

P: Vo svojom článku o Snehulienke ste hovorili o rozdieloch medzi cestou hrdinu a hrdinky. Mohli by ste tieto rozdiely bližšie vysvetliť? Myslíte si, že dnešné filmy a knihy dávajú týmto rozdielom za pravdu?

DK: Hrdinova cesta tradične zahŕňa nebezpečné dobrodružstvá, konfrontáciu s obludnými nepriateľmi a ich prekonanie, ako aj návrat, aby obnovil a omladil starý poriadok. Cesta hrdinky často zahŕňa zostup do podsvetia, teda do nevedomia a temnoty, aby sa konfrontovala so stratenými časťami seba samej a získala ich späť. Mýty o Persefone a Inanne hovoria o hrôze, smútku a osamelosti, ktorým musia tieto hrdinky čeliť a ktoré musia prekonať, kým sa môžu vrátiť na svetlo horného sveta. Zostup je iniciačnou skúsenosťou vnútornej a vonkajšej premeny. V rozprávke „Dievča bez rúk“ uzavrel otec mladého dievčaťa zmluvu s diablom, v dôsledku čoho jej boli doslova odrezané ruky. Obraznosť je brutálna. Bez rúk stratila schopnosť uchopiť veci, uchopiť svet. Ako sa môže najesť, postarať sa o seba? Necítime sa tak, keď sme odrezaní od podstatnej časti seba samých a naša schopnosť fungovať vo svete je obmedzená? Dievča prechádza mučivými skúškami vrátane stretnutia s diablom, ale kontakt s anjelom a svetom prírody ju vykúpi a nakoniec jej ruky dorastú. Žena, ktorá prechádza hrdinskou cestou, sa môže stať depresívnou, neprístupnou, odrezanou. Môže sa potrebovať odstrániť zo svojho každodenného života. Ale keď sa k nám vráti, prinesie so sebou poznanie temnoty, ktoré obohatí náš denný svet. Hollywood a najmä YA beletria nám poskytujú viac ženských vzorov, ale podľa mňa sú tieto divoké hrdinky modelované mužmi, plné vlastného rodového mačizmu. Je to pochopiteľné, keďže je ľahšie vykresliť akčného hrdinu(ku) než ukázať pomalú a strastiplnú cestu za objavením vlastnej duše.

P: A nakoniec, čo podľa vás znamená smrť zlej macochy a jej čarovné topánky?

DK: Nie všetky verzie Snehulienky končia násilnou smrťou macochy. Staršie verzie príbehu uspokojujú našu potrebu vidieť, že zlo dostane, čo si zaslúži. Ale brutálny koniec nám môže ukázať aj menej cudný a romantizovaný príbeh, ktorý nebol disneyovsky upravený alebo vyčistený pre detské obrázkové knihy. Tieto staršie verzie zobrazujú život taký, aký bol a niekedy ešte stále je: deti sú vraždené, nevinní znásilňovaní, pomsta a závisť prekonávajú láskavosť a dobrú vôľu. Na tomto mieste skončím otázkou pre vašich čitateľov: aká je vaša obľúbená rozprávka a ako súvisí s vaším životom?

Kvíz na záver

Do koho som sa zamiloval, keď som bol študentom magisterského programu výtvarného umenia vo Vermonte?

• Nietzsche
• Platón
• Joseph campbell
• Freud
• Young
• William James
• Aristoteles
• Bertrand russell
• Heidegger
• Foucault

Čo vám sny a rozprávky ponúkajú ako návod, ako s nimi pracovať?

• Rozprávkové príbehy
• Staroveké mýty
• Povery

O čom najdôležitejšom písala vo svojom debutovom románe Podmienky lásky?

• Životné voľby
• Obrovské rozhodnutie

Ako sa volá Snehulienkina macocha?

• Spiaca krásavica
• Zapletené
• Malá morská víla
• Kráska a zviera
• Popoluška
• Aladin
• Peter Pan
• Verzia Disney
• Maleficent
• Pocahontas

Ako pôsobí negatívny komplex matky v našej psychike, a to nielen v psychike žien?

• Vlastná psychika
• Psychedeliká
• Emócie
• Myšlienkové procesy
• Obranné mechanizmy
• Chémia mozgu

Aká je cesta hrdinky?

• Sebaobjavovanie

Čo sú to rozprávky?

• Odpovede
• Takýto príbeh

Čo je mozog a čo myseľ?

• Boggles
• Pravý rám
• Vybrané
• Medveď
• Udržujte