INFJ majú tendenciu držať sa v úzadí a držať sa svojich myšlienok. Okrem toho sú veľmi intuitívni a niekedy aj empatickí. Byť introvertom, intuitívnym, cítiacim a posudzujúcim (INFJ) vytvorí zaujímavý súbor správania a myšlienkových procesov, ktoré nie každý dokáže pochopiť.
A keďže osobnosti INFJ často nehovoria, je pre ostatných ťažšie ich pochopiť, pretože sa neotvárajú len tak hocikomu.
Tento článok nemá zahŕňať všetky perspektívy, ktoré INFJ môže mať, a nie je ani jednoznačným návodom, pretože INFJ môžu byť rôzni a mať rôzne skúsenosti. Tento článok slúži len na zábavné účely.
Ak máte pocit, že potrebujete akúkoľvek pomoc, obráťte sa na odborníka na duševné zdravie.
Dúfam, že vďaka tomuto článku nahliadnete do mysle INFJ a že sa vám bude páčiť. Bez ďalších slov, toto je 9 vecí, s ktorými INFJ typy osobnosti bojujú.
1. Spoločenské stretnutia a spoločenské podujatia
Sociálnosť je súčasťou ľudského bytia, je zakódovaná v našej DNA. Pre INFJ je to však ťažké. INFJ nezískavajú energiu z okolia ani od iných ľudí. Získavame ju z vlastného vnútra.
Energia, ktorá sa na nás valí počas spoločenského stretnutia, nás vyčerpáva. Je to z dvoch dôvodov: po prvé, namiesto toho, aby sme absorbovali energiu od ostatných, bojujeme proti nej, pretože už máme energie nazvyš, a po druhé, ak energiu absorbujeme, máme tendenciu absorbovať negatívnu energiu.
INFJ sú známi tým, že sú empatickí, a väčšina z nich sú empatici. Empati väčšinou absorbujú negatívnu energiu a transformujú ju. Je to však pomalý a zdĺhavý proces, ktorý vyčerpáva ich obvyklé (a pozitívne) zásoby energie. Ešte horšie je, keď zažívame nápor energie, ktorá sa na nás valí bez konca.
Ďalším dôvodom, prečo majú INFJ problémy so socializáciou, je to, že ak sa nezaoberáme vonkajšou energiou, aktívne vynakladáme energiu na to, aby sme udržali krok s ostatnými ľuďmi, aj keď nemusíme mať spoločné záujmy alebo presvedčenie.
Rozprávanie alebo snaha držať krok s vecami, ktoré nás nezaujímajú alebo v nich nevidíme zmysel (ako napríklad small talk), z nás vyčerpáva energiu.
Chceme však byť milí a nepôsobiť hrubo. Preto sa väčšinou usmievame a znášame to, kým nenájdeme prijateľný spôsob, ako odísť.
2. Ťažkosti s vyjadrovaním
Máte problém vyjadriť seba, svoje presvedčenie a názory? Podľa mojich skúseností mám ako INFJ ťažkosti s vyjadrovaním sa zväčša v dôsledku kombinácie prílišného premýšľania, nechcem ublížiť iným ľuďom, rozmýšľam tak rýchlo, že sa mi nepodarí vydať zo seba žiadne slovo, a nemám čo povedať.
V závislosti od situácie sa tiež bojíme odsúdenia zo strany druhých a zranenia, ak vyjadríme svoje pocity. Sme pozorovatelia, opakovane sme videli takéto scenáre buď ako muchy na stene, alebo sme si nimi sami prešli.
To nás núti postaviť si múr v tom zmysle, že sa nevyjadrujeme k cudzím ľuďom alebo známym. Hoci ľuďom v našom blízkom okolí si vylievame srdce.
Pretože chceme zapadnúť a zároveň sa snažíme nebyť tou jedinou osobou, ktorá nič nehovorí, niekedy sa snažíme viac hovoriť o sebe a svojich myšlienkach s ostatnými. Zvyčajne s výsledkom, ktorého sme sa najviac obávali, čoho je povedať buď príliš veľa, alebo príliš málo (alebo si to myslíme). A potom to celé dni ľutujeme.
INFJ sú zvyčajne tí, ktorí robia veci pre iných. Radi slúžime akýmkoľvek spôsobom. Zvykneme byť tou oporou a väčšinou za to chceme len poďakovanie.
Ako INFJ tiež radi riešime svoje problémy, duševne, sami. Jednak preto, že nás to napĺňa, a jednak preto, že neradi zaťažujeme ľudí. Preto vždy, keď nám niekto ponúkne pomoc alebo starostlivosť, sme nervózni.
Najmä ak táto ponuka prichádza od niekoho, kto nám nie je blízky, začneme pochybovať o jeho motívoch. Prečo nám chcú pomôcť? Je to žart alebo niečo podobné? Čo ak je to pre nich priveľa? Nechcem ich tým všetkým zaťažovať.
Pretože máme pocit, že to druhú osobu zaťaží, začneme sa cítiť vinní za to, že nám táto osoba pomáha. Čo ak tejto osobe bránim v niečom, čo musí urobiť?
Existuje aj ďalší, skrytejší dôvod. Je to preto, že si nie sme istí, či osoba, ktorá ponúka pomoc, poskytne pomoc, ktorú potrebujem alebo chcem. Pozorovacia povaha INFJ im pomáha presne určiť, akí a kto sú ľudia, ako aj ich potreby starostlivosti. Nemusíme o tom nevyhnutne hovoriť, aby sme to vedeli.
Zatiaľ čo iní ľudia vyžadujú aktívnejšiu komunikáciu a nie sú takí pozorní ako INFJ. INFJ to vedia a tiež vieme, že máme veľké problémy s vyjadrovaním. Takže s tým málom informácií, ktoré o nás druhá osoba má, cítime viac než dobre, že jej pomoc alebo starostlivosť nebude to, čo potrebujeme, a nechceme, aby sa cítila zle, keď na to poukážeme.
Najmä preto, že dokážeme byť veľmi chladní a neúprimní v slovách.
4. Vždy premýšľajte o ďalších krokoch
Máte tendenciu premýšľať o tom, aké ďalšie kroky musíte v projekte alebo situácii podniknúť? INFJ o tom premýšľajú vždy, ale nielen pri konkrétnych situáciách, ale pri všetkom.
Hoci je dobré uvažovať o tom, čo treba urobiť ďalej, INFJ majú tendenciu preháňať to. Napríklad vždy, keď sa venujem domácim prácam (čo by mal robiť každý), mám tendenciu robiť si v duchu zoznam všetkého, čo musím urobiť. Musím vyčistiť podlahy, svoju izbu, kúpeľňu atď.
Potom si z tohto zoznamu urobím podrobnejší mentálny zoznam: v kúpeľni musím presunúť to, čo je na umývadle, k záchodovej mise, aby som mohla umyť umývadlo, potom musím utrieť všetko, čo tam patrí, potom musím presunúť všetko, čo mám na záchode, k umývadlu, aby som mohla vyčistiť záchod, musím vyčistiť hornú časť záchoda, potom spodnú, zdvihnúť poklopy, potom vyčistiť vnútro záchoda, potom okraj a nakoniec obruby. Musím vyčistiť sprchu a potom sa musím vrátiť k umývadlu, aby som vyčistila zrkadlo na jej vrchnej časti.
Všetko to premýšľanie o ďalších krokoch, ktoré musím urobiť, aby som niečo urobil, ma niekedy zavedie na mentálny výlet (často spojený s úzkosťou), ktorý môže trvať približne 30 minút až hodinu. Čo ma núti strácať čas, ktorý by som mal využiť na to, aby som to všetko urobil namiesto premýšľania.
Ďalším problémom pri premýšľaní o budúcnosti je, že máme tendenciu zostať v nej a nevenovať pozornosť prítomnosti. Nie je to len zoznam vecí, ktoré musím urobiť, na ktoré myslím. Sú to aj všetky spôsoby, ako to všetko môže dopadnúť zle alebo dobre, v závislosti od mojej nálady.
To zasa aktivuje spomienky na minulé situácie, v ktorých sa stal scenár, ktorý mám v hlave (alebo niečo podobné). Čo ma vedie k tomu, aby som prežíval túto udalosť a ďalšie podobné.
Častejšie ako inokedy sa prepíname z budúcnosti do minulosti, čo niekedy vedie k vzniku úzkostných a depresívnych epizód.
5. Uviaznutie v minulosti
Zaseknutie sa v spomienkach a minulých scenároch nemusí byť pre INFJ prechádzkou ružovou záhradou, hoci to tak môže byť. Je však pravdepodobnejšie, že osoba INFJ myslí na „zlé“, „trápne“ alebo „zahanbujúce“ veci, ktoré sa jej stali.
Všimnite si, že som tieto slová dal do úvodzoviek, čím nechcem znižovať závažnosť toho, čo sa stalo. Je to preto, aby som naznačil, že väčšina toho, čo si INFJ pamätá ako zlé, nepríjemné alebo trápne, väčšinou nie je nič z toho. Aj keď si INFJ myslí, že sú.
Takéto myslenie nás však okrem iného vťahuje do špirály viny, hanby, rozpakov, sebaodsudzovania a obviňovania. Čo nie je dobré pre duševné zdravie ani sebaúctu.
Nielen to, ale neustále preskakujeme zo scenára do scenára a zo spomienky do spomienky, pričom často prechádzame od toho najmenej zlého k tomu najhoršiemu. So spomienkami prichádzajú aj emócie, ktoré na ich konci spôsobujú, že sa cítime bezcenní, osamelí, izolovaní a bez lásky.
Na druhej strane sa môžeme zaseknúť v dobrých spomienkach na minulosť a zároveň si želať a premýšľať, prečo nemôžeme mať podobné zážitky teraz. To v nás vyvoláva nostalgiu, ktorú mnohokrát môžeme pociťovať v hrudi ako bolesť alebo smutnú túžbu.
6. Perfekcionista a prokrastinátor
Počuli ste niekedy, že môžete byť perfekcionista aj prokrastinátor? Donedávna som si myslel, že je to nemožné. Perfekcionisti sú vnímaní ako ľudia, ktorí majú všetko na vrchole a majú všetko pod kontrolou, vrátane manažmentu času.
Na druhej strane, prokrastinátori nechávajú všetko na poslednú chvíľu a sú ohromení (väčšina z nich), keď si uvedomia, koľko vecí musia urobiť v krátkom čase.
Kvôli obrovskému tlaku a prípadnej úzkosti, ktorú nám môže spôsobiť plánovanie každej maličkosti, sa my INFJ uchyľujeme k tomu, že všetko nechávame na poslednú chvíľu. Aspoň u mňa tlak, že si to nechávam na poslednú chvíľu, inšpiruje k tvorbe, ako aj k motivácii uskutočniť veľa vecí vo veľmi krátkom čase.
Prekvapujúco, takmer vždy vyjde perfektne.
7. Ťažkosti so zmenami
Počuli ste už niekedy príslovie „jedinou konštantnou vecou v živote je zmena“? My INFJ s tým máme menší problém. Áno, vieme, že všetko sa mení a že zmena nám v konečnom dôsledku pomáha rásť a vyvíjať sa, ale aj tak je to pre nás ťažké.
Je pre nás ťažké učiť sa a zvykať si na niečo nové, keď sme boli takí spokojní s tým, čo sme mali. Najmä ak si tá nová vec vyžaduje, aby sme sa zaoberali vecami, ktoré nám nie sú príjemné. Prečo opravovať niečo, čo nie je pokazené?
V mojom prípade mi nerobí problém ani tak zmena, ako skôr jej počiatočné štádium. Som si vedomá, že z dlhodobého hľadiska všetko dobre dopadne, ale desím sa tých prvých krokov, ktoré treba urobiť, pretože si vyžadujú vstup na neznáme územie. Som nútený učiť sa nové veci, robiť pri ich učení chyby, ísť pomaly namiesto rýchlo a musím sa vracať tam a späť, ak sa nenaučím časť, ktorá je potrebná pre ďalšiu úroveň.
Je to vyčerpávajúca práca, najmä ak sa týka iných ľudí. Na konci dňa je moja sociálna batéria viac než vybitá, je vybitá. A musím priznať, že sa stávam trochu podráždeným a niekedy zlomyseľným.
Pre mňa je zmena ťažká, pretože na začiatku je potrebné urobiť veľa práce, ale keď túto fázu prekonám, ide to hladko.
Boli ste niekedy spontánni? Máte to radi? INFJ majú tendenciu vyhýbať sa spontánnosti za každú cenu. Je to väčšinou spôsobené tým, že sa necítime bezpečne a nie sme si istí tým, čo sa stane.
Budúcnosť môže byť pre nás desivá, pretože sa môže stať všeličo. Keďže nevieme, čo budúcnosť prinesie, nie sme si istí, či sme skutočne pripravení na udalosti, ktoré môžu nastať. Čo ak nie sme? Ako sa s tým vysporiadame? To v nás vyvoláva veľkú úzkosť, nevedomosť.
Nezáleží na tom, či je budúca udalosť pozitívna alebo negatívna. Na oboje sa cítime zle pripravení.
To má väčšiu váhu, ak sa myšlienka spontánnosti týka iných ľudí. Vtedy sa totiž musíme vyrovnať nielen so svojou neistotou a úzkosťou, ale aj s emóciami a reakciami iných ľudí, ak sa niečo nepodarí alebo nie je podľa ich predstáv.
K tomu treba dodať, že nadmerné premýšľanie, ktoré vždy robíme, nám nepomáha cítiť sa lepšie. Radšej by sme zostali doma, kde je bezpečne, kde vieme, ako si poradiť, a kde máme plán, ako veci riešiť.
9. Kladenie vysokých očakávaní na ostatných
Keďže my INFJ máme na seba vysoké nároky, čiastočne kvôli nášmu perfekcionizmu a túžbe byť najlepšou verziou seba samého, myslíme si, že môžeme mať rovnaké nároky aj na ostatných.
Každý sa predsa chce zlepšovať a byť čo najlepšou verziou seba samého, nie? Aby sme ich mohli brať na zodpovednosť a dodržiavať vyššie štandardy. To by ich malo motivovať, nie? Bohužiaľ, nie. Väčšina ľudí nedokáže žiť podľa noriem INFJ, niekedy je to preto, že sa boja, a inokedy preto, že si dokážeme vymyslieť nesplniteľné normy.
INFJ vďaka svojej schopnosti intuície často vidia potenciál druhých a veľmi chcú, aby ho dosiahli, pretože vedia, že ich to dovedie k lepšiemu životu. Naša myseľ si však môže vytvoriť fantastické očakávania, ktoré sa nám vypomstia, pretože sme v tom čase ignorovali fyzické, mentálne a emocionálne limity druhej osoby.
INFJ majú tiež tendenciu dodržiavať štandardy, keď ich dodržiavajú ostatní. Myslíme si, že ak nám dokážu povedať, aké očakávania od nás chcú, aby sme sa im vyrovnali, potom majú aj oni schopnosť vyrovnať sa im. To je ďalšie nie.
Niekedy ľudia chcú, aby sme pracovali viac, aby oni mohli pracovať menej. Snažia sa využiť výhody bez toho, aby mali v úmysle niečo urobiť, a plne si uvedomujú, že nie sú schopní robiť to isté, čo my.
Vidíte vo vyššie uvedených bodoch seba alebo niekoho iného? Vynechali sme niečo, čo by ste chceli doplniť? Napíšte nám svoj príbeh do komentárov. A ďakujeme vám za prečítanie.