Bezplatné primerané verejné vzdelávanie (FAPE) je právo detí so zdravotným postihnutím na vzdelávanie v Spojených štátoch, ktoré je zaručené zákonom o rehabilitácii z roku 1973 a zákonom o vzdelávaní osôb so zdravotným postihnutím (IDEA). Podľa oddielu 504 je FAPE definované ako „poskytovanie bežného alebo špeciálneho vzdelávania a súvisiacich pomôcok a služieb, ktoré sú navrhnuté tak, aby spĺňali individuálne potreby osôb so zdravotným postihnutím, ako aj potreby osôb bez zdravotného postihnutia, a to na základe dodržiavania procesných záruk uvedených v zákone“. Podľa IDEA je FAPE definovaný ako vzdelávací program, ktorý je individualizovaný pre konkrétne dieťa, navrhnutý tak, aby spĺňal jeho jedinečné potreby, poskytuje prístup k všeobecným učebným osnovám, spĺňa štandardy na úrovni triedy stanovené štátom a z ktorého má dieťa prospech zo vzdelávania. Ministerstvo školstva Spojených štátov vydáva predpisy, ktoré definujú a upravujú poskytovanie FAPE.
Na zabezpečenie FAPE dieťaťu so zdravotným postihnutím musia školy poskytnúť žiakom vzdelanie vrátane špecializovaného vyučovania a súvisiacich služieb, ktoré pripravia dieťa na ďalšie vzdelávanie, zamestnanie a nezávislý život.
„Bezplatné“ verejné vzdelávanie znamená, že vzdelávacie služby musia byť poskytované na verejné náklady, pod verejným dohľadom a vedením a bez poplatkov pre rodičov s výnimkou poplatkov, ktoré sa vyberajú od všetkých študentov. Vo veci Board of Education v. Rowley Najvyšší súd Spojených štátov amerických stanovil dvojdielne vyšetrovanie na určenie toho, či školský obvod splnil požiadavku FAPE. Po prvé, štát musí „dodržať postupy stanovené v zákone“. Tieto postupy umožňujú rodičom postihnutého dieťaťa nahliadať do školskej dokumentácie, zúčastňovať sa na stretnutiach a predkladať sťažnosti. Rodičia musia byť tiež informovaní o všetkých návrhoch na zmenu vzdelávacieho umiestnenia dieťaťa a majú právo na nezávislé vzdelávacie hodnotenie. Môžu iniciovať nestranné riadne vypočutie v prípade nedodržania zákona a následne podať občianskoprávnu žalobu proti nepriaznivému rozhodnutiu na vypočutí. Po druhé, vypracovaný IEP musí byť „primerane vypočítaný tak, aby umožnil dieťaťu získať vzdelávacie výhody“. Ak sa teda dieťa vzdeláva v bežných triedach verejného vzdelávacieho systému, IEP musí byť navrhnutý tak, aby dieťaťu umožnil dosiahnuť úspešné známky a postup z triedy do triedy.
Definícia primeraného vzdelania
Niektoré z kritérií uvedených v rôznych častiach štatútu IDEA zahŕňajú požiadavky, aby školy poskytovali každému žiakovi so zdravotným postihnutím vzdelávanie, ktoré:
Bezplatné primerané verejné vzdelávanie ponúkané v IEP nemusí byť najlepšie možné, ani také, ktoré maximalizuje vzdelávací potenciál dieťaťa; skôr musí ísť len o vzdelávanie, ktoré je špeciálne navrhnuté tak, aby spĺňalo jedinečné potreby dieťaťa, podporené službami, ktoré mu umožnia mať z výučby prospech. IDEA zaručuje len základnú úroveň príležitostí, ktorá pozostáva zo špecializovaného vyučovania a súvisiacich služieb, ktoré sú individuálne navrhnuté tak, aby poskytovali vzdelávací prospech. Rowley teda tvrdí, že IDEA „nemožno chápať tak, že by štátom ukladala nejaký konkrétny hmotnoprávny vzdelávací štandard“.
Definícia vzdelávacieho prínosu
Keďže zákon nehovorí nič o tom, čo predstavuje vzdelávací prospech, štandard je definovaný federálnymi predpismi a prebiehajúcou judikatúrou. Väčšina súdov, ktoré sa touto otázkou zaoberali, zistila, že na preukázanie poskytovania FAPE musí dieťa dosiahnuť určitý pokrok vo vzdelávaní. Viaceré súdy zápasili s otázkou, aký pokrok je dostatočný, avšak normy sú stále trochu nejasné.
V prípade Board of Education v. Rowley Najvyšší súd USA rozhodol, že IDEA nevyžaduje, aby štáty vypracovali IEP, ktoré „maximalizujú potenciál postihnutých detí“. V ďalšom dôležitom rozhodnutí ustanovenom v prípade s názvom Walczak v. Florida Union Free School District z roku 1998 sa tvrdí, že deti nemajú nárok na najlepšie vzdelanie, aké sa dá kúpiť za peniaze; majú len nárok na primerané vzdelanie. Niektoré súdy požadovali, aby pokrok, ktorý dieťa dostáva, bol zmysluplný alebo viac ako minimálny.
Právny základ a príslušné zákony
Práva detí so zdravotným postihnutím na bezplatné a primerané verejné vzdelávanie (FAPE) upravujú tri existujúce federálne zákony: Zákony: článok 504 zákona o rehabilitácii z roku 1973, zákon o vzdelávaní osôb so zdravotným postihnutím (IDEA) a zákon o Američanoch so zdravotným postihnutím (ADA). FAPE je občianske právo zakorenené v štrnástom dodatku Ústavy Spojených štátov, ktorý zahŕňa ustanovenia o rovnakej ochrane a riadnom procese [potrebná citácia].
Verejný zákon 94-142 (IDEA) definuje FAPE ako špeciálne vzdelávacie a súvisiace služby na verejné náklady (t. j. bez poplatkov), ktoré spĺňajú štandardy približných stupňov štátnej vzdelávacej agentúry v kontexte individuálneho vzdelávacieho programu napísaného za účasti rodičov; a riadny proces vrátane prístupu k súdnemu preskúmaniu s cieľom určiť, či štát dodržal zákon a či je písomný individuálny vzdelávací program „primerane vypočítaný tak, aby umožnil dieťaťu získať vzdelávacie výhody“, napr. dosiahnutie úspešného hodnotenia a postupu do vyššej triedy.
Výňatky zo zákona o zdravotne postihnutých (ADA)
Hlava II zákona o Američanoch so zdravotným postihnutím (ADA) zakazuje diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia zo strany štátnych a miestnych samosprávnych subjektov vrátane verejných školských obvodov. Podľa hlavy III ADA zakazuje diskrimináciu študentov so zdravotným postihnutím aj v súkromných školách, ktoré sa považujú za verejné zariadenia.
Hoci súkromné školy nie sú povinné poskytovať bezplatné alebo primerané vzdelávanie študentom so zdravotným postihnutím (a podľa definície súkromná škola nemôže poskytovať verejné vzdelávanie), podľa ADA musia prijať primerané opatrenia na zabezpečenie rovnakého prístupu študentov so zdravotným postihnutím k vzdelávaciemu programu súkromnej školy. Mnohokrát to znamená zmeny školských pravidiel, napríklad povolenie zdravotne oslabenému dieťaťu nosiť mobilný telefón, povolenie používať v triede diktafóny alebo prenosné počítače alebo poskytnutie dodatočného času na prechádzanie medzi triedami žiakovi s pohybovým postihnutím. Škola môže poskytovať aj pomocné pomôcky a služby, ako sú počítačom podporované prepisovacie služby, asistenčné načúvacie zariadenia pre prednášky v posluchárňach, dekodéry so skrytými titulkami, otvorené a skryté titulky, TDD a videotextové displeje. Súkromná škola nie je povinná poskytnúť pomocnú pomôcku alebo službu, ak môže preukázať, že poskytnutie služby by zásadne zmenilo program alebo by si vyžadovalo značné ťažkosti alebo náklady, a za určitých okolností môže za dodatočné služby účtovať príplatok. Napríklad, ak škola ponúka doučovanie po vyučovaní všetkým študentom za príplatok, môže účtovať rovnaké poplatky aj študentovi so zdravotným postihnutím, ktorý chce doučovanie po vyučovaní.
Oddiel 504 zákona o rehabilitácii z roku 1973
Rehabilitačný zákon z roku 1973 stanovil požiadavky na nediskrimináciu pre federálne agentúry a pre štátne a miestne programy, ktoré dostávajú federálnu pomoc. Tento zákon nezakazuje diskrimináciu priamo jednotlivcom (ako zákon o Američanoch so zdravotným postihnutím, ADA), ale pôsobí nepriamo a zakazuje diskrimináciu štátnym a miestnym prijímateľom federálnej pomoci. V oddiele 504 sa uvádza, že žiadna inak kvalifikovaná osoba so zdravotným postihnutím v Spojených štátoch amerických, ako je definovaná v oddiele 705 ods. 20 tejto hlavy, nesmie byť výlučne z dôvodu svojho zdravotného postihnutia vylúčená z účasti na akomkoľvek programe alebo činnosti, na ktoré dostáva federálnu finančnú pomoc, alebo na akomkoľvek programe alebo činnosti vykonávanej akoukoľvek výkonnou agentúrou alebo poštovou službou Spojených štátov amerických, alebo jej nesmú byť odopreté výhody z tohto programu alebo činnosti, alebo nesmie byť vystavená diskriminácii v rámci tohto programu alebo činnosti.“ V dôsledku oddielu 504 sa na štátne verejné vzdelávacie programy začali vzťahovať federálne požiadavky na nediskrimináciu.
V oddiele 504 sa vyžaduje len to, aby škola vypracovala plán pre dieťa (na rozdiel od IEP, ktorý je právne záväzným kontaktom).