Autoasociačná pamäť, známa aj ako autoasociačná pamäť alebo autoasociačná sieť, sa často nesprávne chápe len ako forma spätného šírenia alebo iných neurónových sietí. V skutočnosti ide o všeobecnejší termín, ktorý sa vzťahuje na všetky pamäte, ktoré umožňujú získať časť údajov len z malej vzorky samých seba.
Tradičná pamäť ukladá údaje na jedinečnej adrese a dokáže ich vyvolať po predložení celej jedinečnej adresy. Autoasociačné pamäte sú schopné vyvolať časť údajov po predložení len čiastočných informácií z tejto časti údajov. Na druhej strane heteroasociatívne pamäte dokážu pri prezentácii údajov z inej kategórie vyvolať súvisiacu časť údajov z jednej kategórie. Ukázalo sa, že Hopfieldove siete fungujú ako autoasociatívna pamäť, pretože sú schopné zapamätať si údaje pozorovaním časti týchto údajov. Na druhej strane biologické neurónové siete sú heteroasociatívnou pamäťou, pretože si dokážu zapamätať úplne iný údaj, ako je údaj prezentovaný ako vstup. Obojsmerné asociatívne pamäte (BAM) sú umelé neurónové siete, ktoré sa už dlho používajú na vykonávanie heteroasociatívneho zapamätania.
Na získanie príslušnej pamäte by mali stačiť napríklad nižšie uvedené fragmenty:
V príslušnom kultúrnom kontexte prvý príklad prinúti čitateľa doplniť slovo „neslávne“ a zároveň ho prinúti myslieť na Franklina D. Roosevelta. Druhý príklad je len drobná fráza z hry Hamlet Williama Shakespeara, napriek tomu si ju čitatelia budú môcť spojiť s touto hrou. A napokon, väčšina ľudí si Caesarov citát rýchlo preloží na „Veni, Vidi, Vici“. Z toho vyplýva, že autoasociačné siete dokážu vytvoriť celok len z jeho malých častí.