Angiotenzín je oligopeptid v krvi, ktorý spôsobuje zúženie ciev, zvýšenie krvného tlaku a uvoľňovanie aldosterónu z kôry nadobličiek. Je to silný dipsogén. Je odvodený od prekurzorovej molekuly angiotenzinogénu, sérového globulínu produkovaného v pečeni. Zohráva dôležitú úlohu v systéme renín-angiotenzín.
Systém renín-angiotenzín-aldosterón
Angiotenzinogén je α-2-globulín, ktorý sa konštitutívne produkuje a uvoľňuje do obehu najmä v pečeni, hoci sa predpokladá, že sa na ňom podieľajú aj iné miesta.
Je členom rodiny serpínov, hoci na rozdiel od väčšiny serpínov nie je známe, že by inhiboval iné enzýmy. Plazmatické hladiny angiotenzinogénu sa zvyšujú v závislosti od plazmatických hladín kortikosteroidov, estrogénov, hormónov štítnej žľazy a angiotenzínu II.
Angiotenzinogén pozostáva zo 453 aminokyselinových zvyškov.
Angiotenzín I (CAS# 11128-99-7) vzniká pôsobením renínu na angiotenzinogén. Renín sa tvorí v obličkách ako odpoveď na zníženie vnútrorenálneho krvného tlaku v juxtaglomerulárnych bunkách alebo na znížený prísun Na+ a Cl- do macula densa. Ak sa zaznamená viac Na+, uvoľňovanie renínu sa zníži.
Renín štiepi peptidovú väzbu medzi leucínovým (Leu) a valínovým (Val) zvyškom na angiotenzinogéne, čím vzniká desaťaminokyselinový peptid (des-Asp) angiotenzín I (CAS# 9041-90-1).
Zdá sa, že angiotenzín I nemá žiadnu biologickú aktivitu a existuje len ako prekurzor angiotenzínu II.
Angiotenzín I sa premieňa na angiotenzín II odstránením dvoch koncových zvyškov enzýmom angiotenzín konvertujúcim enzýmom (ACE alebo kininázou), ktorý sa nachádza prevažne v pľúcnych kapilárach.
ACE je cieľom inaktivácie inhibítormi ACE, ktoré znižujú rýchlosť tvorby angiotenzínu II. Známe sú aj ďalšie produkty štiepenia, dlhé 7 alebo 9 aminokyselín, ktoré majú rozdielnu afinitu k angiotenzínovým receptorom, hoci ich presná úloha je stále nejasná. Na pôsobenie samotného angiotenzínu II sa zameriavajú antagonisty receptorov angiotenzínu II, ktoré priamo blokujú receptory AT1 angiotenzínu II.
Angiotenzín II je degradovaný na angiotenzín III angiotenzinázami, ktoré sa nachádzajú v červených krvinkách a v cievnom riečisku väčšiny tkanív. V cirkulácii má polčas rozpadu približne 30 sekúnd, zatiaľ čo v tkanivách to môže byť až 15 – 30 minút.
Angiotenzín III má 40 % tlakovej aktivity angiotenzínu II, ale 100 % aktivity produkujúcej aldosterón.
Angiotenzín IV je hexapeptid, ktorý má podobne ako angiotenzín III menšiu aktivitu.
Angiotenzíny II, III a IV majú v celom tele viaceré účinky:
Je to silný priamy vazokonstrikčný prostriedok, ktorý sťahuje tepny a žily a zvyšuje krvný tlak.
Angiotenzín II má protrombotický potenciál prostredníctvom adhézie a agregácie trombocytov a produkcie PAI-1 a PAI-2.
Predpokladá sa, že angiotenzín II môže byť príčinou hypertrofie ciev a srdcového svalu (zväčšenie srdca).
Angiotenzín II zvyšuje pocit smädu (dipsogén) prostredníctvom subforálneho orgánu (SFO) mozgu, znižuje odpoveď baroreceptorového reflexu a zvyšuje chuť na soľ. Zvyšuje sekréciu ADH v zadnej hypofýze a sekréciu ACTH v prednej hypofýze. Taktiež potencuje uvoľňovanie noradrenalínu priamym pôsobením na postgangliové sympatikové vlákna.
Angiotenzín II pôsobí na kôru nadobličiek a spôsobuje uvoľňovanie aldosterónu, hormónu, ktorý spôsobuje, že obličky zadržiavajú sodík a strácajú draslík. Zvýšené plazmatické hladiny angiotenzínu II sú zodpovedné za zvýšenú hladinu aldosterónu prítomnú počas luteálnej fázy menštruačného cyklu.
Angiotenzín II má priamy účinok na proximálne tubuly a zvyšuje resorpciu Na+. Hoci mierne inhibuje glomerulárnu filtráciu nepriamo (prostredníctvom sympatikových účinkov) a priamo stimuluje konstrikciu mezangiálnych buniek, jeho celkový účinok spočíva v zvýšení glomerulárnej filtrácie zvýšením renálneho perfúzneho tlaku prostredníctvom konstrikcie eferentných renálnych arteriol.