Pravdepodobne ste sa už niekde na internete alebo v médiách stretli s pojmom „veľmi citlivá osoba“. V súčasnosti sa o ňom hovorí veľmi často a s veľkou obľubou, pričom mnohé články sa zameriavajú na vysoko citlivých ľudí, najmä deti, a na ich jedinečné schopnosti a výzvy, ktorým čelia. Čo však hovorí výskum o vysoko citlivých ľuďoch? Rd. Elaine Aronová v knihe „Vysoko citlivá osoba: Ako prosperovať, keď vás svet ohromuje“ uvádza, že až 20 % populácie môžu tvoriť „vysoko citliví ľudia“. Sú však všetci vysoko citliví ľudia rovnakí? V tomto článku sa zaoberáme 8 možnými typmi vysoko citlivých ľudí a výskumom, resp. jeho nedostatkom, týkajúcim sa jednotlivých typov. Týchto 8 typov je: Ľudia s tenkou hranicou, Orchideové deti, Zmyslovo obranní ľudia, Empatickí ľudia, Ľudia s fantáziou, Nadaní ľudia, Elektricky citliví ľudia a Citliví ľudia.
Hartmann robil výskum na ľuďoch, ktorí pravidelne zažívajú nočné mory. Ukázalo sa, že títo ľudia si veľmi živo vybavovali svoje spomienky. Hovorí sa, že títo ľudia majú „tenké hranice“, čo znamená, že medzi ich duševnými funkciami a procesmi existuje väčšie prepojenie. K ďalším charakteristikám, ktoré Hartmann pozoroval a uviedol vo svojej knihe (Hranice v mysli, 1991), patrilo, že sú zahltení zmyslovými a emocionálnymi podnetmi, bolesť a potešenie sú intenzívnejšie, majú vyššie riziko alergií a chorôb, viac trpia v reakcii na traumu a sú citliví na podnety. Sú tiež často neorganizovaní a spontánni a ťažko rozlišujú medzi snami a realitou.
Myšlienka „Orchideového dieťaťa“ vznikla na základe práce Brucea Ellisa, ktorý sa zaoberal citlivosťou detí na prostredie. Predpokladal, že niektoré deti sú jednoducho „biologicky citlivé na kontext“ – to znamená, že sú citlivejšie na zmeny v prostredí v porovnaní s deťmi, ktoré sa dokážu prispôsobiť a prospievať v akomkoľvek prostredí. Pluess a iní (2018) navrhli škálu, špeciálne na meranie tohto konceptu adaptability na prostredie u detí – zistili, že 30 % detí patrí do kategórie „orchideových detí“.
3) Ľudia so zmyslovou obranou
Dr. Sharon Hellerová je osobou, ktorá pomenovala výraz „ľudia so senzorickou obranou“. Ide o ľudí, ktorí sú citlivejší na zmyslové informácie ako priemerný človek. Medzi ich charakteristiky patria: ľahko sa prekvapia, sú šteklivé, nemajú rady davy ľudí, nemajú rady určité textúry potravín a pri nadmernej vizuálnej stimulácii sa stávajú neorganizovanými. V extrémnejšom prípade majú zmysloví obrancovia zvyčajne nejakú diagnózu, často problémy s učením alebo schizofréniu, ale veľa zmyslových obrancov nemá žiadne poruchy.
Empatik je človek, ktorý je veľmi citlivý na nálady, emócie a duševné stavy iných. Dr. Michael Smith skúmal tento fenomén a zistil, že 5 % celkovej populácie sa zaraďuje medzi empatikov. Avšak 25 % vysoko citlivých ľudí by nimi bolo. Abigail Marsh (2018) dokonca ukázala, že sú mozgové rozdiely medzi tými, ktorí sú empatikmi, a tými, ktorí nimi nie sú! Empatikovia, kde boli citlivejší na strašidelné tváre, pretože ich amygdala mala v reakcii na ne zvýšenú aktivitu.
Koncept „Fantasy-Prone People“ objavili Wilson & Barber v roku 1981. Zistili, že túto vlastnosť majú približne 4 % populácie. Majú tendenciu veľa fantazírovať a sú veľmi náchylní na paranormálne zážitky. Mnohí z nich sú hlboko veriaci, majú vízie a počujú hlasy. Medzi tieto črty patria: imaginárni priatelia, tvrdenia, že sú jasnovidci, liečia ľudí a prežívajú vymyslené pocity ako skutočné. Merckelbach, Campo, Hardy a Giesbrecht (2005) tiež zistili, že to súvisí s disociáciou.
Dabrowski sa vo svojom výskume zameral konkrétne na nadané deti a zistil päť oblastí, v ktorých boli „precitlivené“ alebo „supercitlivé“. 1) Psychomotorické – vrátane: „nervozita, impulzívnosť a nespavosť“. 2) Zmyslová – vrátane: „alergie, vyhrotené zmysly a potreba pohodlia“. 3) Intelektuálne – vrátane: „hlboká zvedavosť, teoretické myslenie a kladenie otázok“. 4) Imaginatívne – vrátane: „živé sny, denné snívanie a milostná fantázia“. 5) Emocionálne – vrátane: „úzkosť, plachosť a osamelosť“. Tieto myšlienky sú súčasťou teórie známej ako pozitívna dezintegrácia. Myšlienku, že tieto nadmerné schopnosti súvisia s nadaním, podporujú aj ďalšie výskumy (Piechowski a Miller, 1995).
V roku 1980 Shallis uskutočnil výskum, v ktorom skúmal ľudí citlivejších na elektrinu. Títo ľudia boli väčšinou ženy. To, čo Shallis zistil, bolo zarážajúce. 70 % týchto ľudí malo alergie, 60 % ochorelo pred búrkou a 23 % už predtým zasiahol blesk. Nedávno však tento stav/citlivosť odmietli a tvrdili, že príznaky sa objavujú skôr vtedy, keď si ľudia myslia, že sú vystavení elektrickému prúdu, než keď sú mu skutočne vystavení.
Nakoniec sa dostávame k najkontroverznejšiemu typu – „senzibilom“. Títo ľudia sú podobní ostatným typom vysoko senzitívnych ľudí, ale majú psychické/extra-senzorické vnímanie. Dokážu napríklad vycítiť pocity, „poznať budúcnosť“ a vidieť tiene, ktoré tam nie sú. Ako pri všetkom nadprirodzenom, výskum ich tvrdenia nepotvrdzuje, ale človek nikdy nevie!
S ktorým typom sa najviac stotožňujete? Určite nám dajte vedieť v komentároch!
Ak sa chcete dozvedieť viac o psychológii, určite si pozrite náš časopis!! V predaji tu! – alebo si môžete predobjednať ďalšie číslo z nášho PATREON-u.
Zostavili Gabriel Taylor (Gabe1113@gmail.com) a Chrissie Fitch (chrissie_hmic@consultant.com).
Aron, E. N. (1996). Vysoko citlivý človek: Ako prosperovať, keď vás svet zahltí. Secaucus.
Hartmann, E. (1991). Hranice v mysli: Hranice: nová psychológia osobnosti. Basic Books.
Ellis, B. J., & Boyce, W. T. (2008). Biologická citlivosť na kontext. Current directions in psychological science, 17(3), 183-187.
Pluess, M., Assary, E., Lionetti, F., Lester, K. J., Krapohl, E., Aron, E. N., & Aron, A. (2018). Environmentálna citlivosť u detí: Vývoj škály vysoko citlivého dieťaťa a identifikácia skupín citlivosti. Developmental psychology, 54(1), 51.
Storlie, D. M. (2005). Príliš rýchle, príliš tesné, príliš hlasné, príliš jasné.
Marsh, A. A. (2018). Neuroveda o empatii. Current opinion in behavioral sciences, 19, 110-115.
Wilson, S. C., & Barber, T. X. (1982). Osobnosť náchylná na fantáziu: Dôsledky pre pochopenie fantázie, hypnózy a parapsychologických javov. Psi Research.
Merckelbach, H., à Campo, J., Hardy, S., & Giesbrecht, T. (2005). Disociácia a sklon k fantázii u psychiatrických pacientov: predbežná štúdia. Comprehensive Psychiatry, 46(3), 181-185.
Piechowski, M. M., & Miller, N. B. (1995). Hodnotenie vývinového potenciálu u nadaných detí: Porovnanie metód. Roeper Review, 17(3), 176-180.
Shallis, Michael. The Electric Connection: Elektrické napätie: jeho vplyv na myseľ a telo. New York: New Amsterdam Books, 1988.