Podľa článku Mcleoda (2019) o Maslowovej hierarchii potrieb sú láska a spolupatričnosť jednými z psychologických potrieb jednotlivca. V dnešnom svete, v ktorom žijeme, sú mnohí z nás pri uspokojovaní svojich psychologických potrieb závislí od priateľstiev, vzťahov alebo rodinných väzieb. Čo je teda osamelosť? Podľa článku od Carltona (2019) je osamelosť definovaná ako „stav mysle charakterizovaný disociáciou medzi tým, čo jednotlivec chce alebo očakáva od vzťahu, a tým, čo v tomto vzťahu prežíva“.
Okrem toho je osamelosť komplikovanou emocionálnou reakciou, na ktorej sa podieľajú rôzne sociálne, mentálne, fyzické a emocionálne faktory. Mnohí ľudia tak môžu stále pociťovať pocit osamelosti napriek tomu, že majú naplnené svoje psychologické potreby. Účinkov osamelosti môže byť oveľa viac, ktoré tento článok nemusí obsiahnuť, ale podelím sa s vami o niektoré spôsoby, ktorými môže osamelosť ovplyvniť vaše fyzické aj duševné zdravie.
Podľa Singha a Misru (2009) je osamelosť jedným z faktorov, ktoré prispievajú k vzniku depresie u jednotlivca. Štúdia, ktorú uskutočnili Stek a i. (2005), ukázala, že účinok depresie sa vo veľkej miere odvíja od vnímanej osamelosti a že príznaky depresie sa často imitujú a zakrývajú príznaky osamelosti. Nedostatok sociálnych vzťahov môže vyústiť do pocitu osamelosti. Tieto pocity osamelosti tak môžu niekedy u jednotlivca prejsť do príznakov depresie, čo môže byť škodlivé pre jeho celkovú duševnú pohodu.
Pri ďalšom skúmaní účinkov osamelosti na duševné zdravie zistíme, že dlhodobý pocit osamelosti môže viesť aj k samovražde. Podľa Pitmana et al. (2012) je samovražda druhou najčastejšou príčinou úmrtnosti. Samovražda, ktorá často súvisí s depresiou, môže byť dôsledkom osamelosti. Stravynski a Boyer (2001) uvádzajú, že medzi osamelosťou a myšlienkami na samovraždu u ľudí existujú silné súvislosti. Môže to byť spôsobené viacerými faktormi, ktoré prispievajú k tomu, prečo sa jednotlivec cíti osamelý. Ak sa vrátime k Maslowovej hierarchii, tieto nenaplnené psychologické potreby môžu byť škodlivé pre duševné zdravie jednotlivca.
3. Môže viesť k rôznym zdravotným problémom
Okrem psychických účinkov má pocit osamelosti vplyv aj na naše fyzické zdravie. Podľa Národného inštitútu pre starnutie (2019) štúdie ukázali, že sociálna izolácia a pocity osamelosti vedú k vyššiemu riziku vzniku zdravotných ťažkostí, ako je vysoký krvný tlak, srdcové choroby a slabší imunitný systém. Keďže fyzické aj duševné aspekty našej pohody zahŕňajú našu celkovú pohodu, možno pochopiť, prečo tieto pocity osamelosti prispievajú ako faktory k podmienkam fyzického zdravia.
4. Môže viesť k zhoršeniu kvality spánku
Podľa štúdie Cacioppo a kol. (2002) výsledky ukázali, že horšia kvalita spánku sa spája skôr s osamelými jedincami a tí trávia viac času v bdelom stave v porovnaní s neosamelými jedincami. Viac času stráveného v bdelom stave naznačuje možnosť, že okrem pocitu osamelosti k zdravotnému správaniu prispievajú aj iné faktory. Na osamelých jedincov môžu vplývať vonkajšie faktory, ktoré brzdia kvalitu ich spánku. Tieto faktory môžu vychádzať z pocitu osamelosti alebo iných prispievajúcich faktorov, či už emocionálnych, sociálnych, fyzických alebo duševných. Okrem toho môže mať zlá kvalita spánku alebo jeho nedostatok vplyv na emócie jednotlivca.
5. Môže ovplyvniť kognitívne schopnosti
Podľa štúdie Jaremka et al. (2014) bol rozvoj kognitívnych porúch a demencie spojený s úrovňou osamelosti u jednotlivcov, najmä u starších dospelých, kde osamelejší dospelí pociťovali väčšie kognitívne poruchy v porovnaní s tými, ktorí boli menej osamelí. Stres z pocitu osamelosti je rizikom, ktoré môže mať nepriaznivý vplyv na kognitívnu činnosť a môže viesť aj k zvýšenej úrovni stresu. Zhoršenie kognitívnych funkcií v dôsledku osamelosti môže do určitej miery ovplyvniť aj schopnosť jednotlivca učiť sa a pamätať si.
Záverom možno povedať, že osamelosť ako jedna z príčin predčasnej úmrtnosti môže mať rozhodujúci vplyv na naše zdravie. Aj keď vnímanie pocitu osamelosti môže byť u každého jednotlivca subjektívne, jej účinky môžu byť pre celkové zdravie škodlivé. Keďže osamelosť je vo svete, v ktorom žijeme, rozšírená, pochopenie jej účinkov a príčin nám môže pomôcť prijať vhodné opatrenia na zmiernenie týchto pocitov osamelosti. Je tiež dobré vedieť, aký je rozdiel medzi osamelosťou a pocitom osamelosti a že je normálne cítiť sa osamelo, pretože je to súčasť ľudského bytia. Dôležitejšie je uvedomiť si, že pocity osamelosti prichádzajú a odchádzajú. Musíme si uvedomiť a pochopiť, čo cítime a prečo sa tak cítime.
Cacioppo, John T., Louise C. Hawkley, Gary G. Berntson, John M. Ernst, Amber C. Gibbs, Robert Stickgold a J. Allan Hobson. 2002. „Do Lonely Days Invade The Nights? Potential Social Modulation Of Sleep Efficiency (Potenciálna sociálna modulácia účinnosti spánku)“. Psychological Science 13 (4): 384-387.
Jaremka, Lisa M., Heather M. Derry, Robert Bornstein, Ruchika Shaurya Prakash, Juan Peng, Martha A. Belury, Rebecca R. Andridge, William B. Malarkey a Janice K. Kiecolt-Glaser. 2014. „Omega-3 Supplementation And Loneliness-Related Memory Problems“ (Suplementácia omega-3 a problémy s pamäťou súvisiace s osamelosťou). Psychosomatic Medicine 76 (8): 650-658.
Pitman, Alexandra, Karolina Krysinska, David Osborn a Michael King. 2012. „Samovražda mladých mužov“. The Lancet 379 (9834): 2383-2392. doi:10.1016/s0140-6736(12)60731-4.
Singh, Archana a Nishi Misra. 2009. „Loneliness, Depression And Sociability In Old Age“ (Osamelosť, depresia a spoločenskosť v starobe). Industrial Psychiatry Journal 18 (1): 51.
Stek, Max L., David J. Vinkers, Jacobijn Gussekloo, Aartjan T.F. Beekman, Roos C. van der Mast a Rudi G.J. Westendorp. 2005. „Je depresia v starobe fatálna len vtedy, keď sa ľudia cítia osamelí?“. American Journal Of Psychiatry 162 (1): 178-180.
Stravynski, Ariel a Richard Boyer. 2001. „Osamelosť vo vzťahu k myšlienkam na samovraždu a parasudovražde: A Population-Wide Study“. Suicide And Life-Threatening Behavior 31 (1): 32-40.