Naša psychická cesta nie je podmienená len genetikou. Naše kultúrne a spoločenské prostredie môže tiež ovplyvniť psychologické väzby, ktoré si vytvárame pri interakcii s inými ľuďmi a sami so sebou. Kultúrne a spoločenské normy môžu ovplyvňovať naše myšlienky a diktovať nám, ako budeme komunikovať s inými a sami so sebou. Výskum ukázal, že hoci naše sociálno-kultúrne prostredie nemusí výrazne prispievať k vzniku ochorení, ako je schizofrénia a bipolárna porucha, má veľký vplyv na vznik depresie, úzkosti a posttraumatickej stresovej poruchy. Preto sa lekári a psychológovia často zaoberajú sociálnym a kultúrnym prostredím pacienta, aby zistili súvislosti týkajúce sa diagnózy a liečby.
Nižšie uvádzame niektoré sociokultúrne faktory, ktoré môžu ovplyvniť vaše duševné zdravie.
Niektoré kultúry normalizujú postoj sebestačnosti alebo stoicizmu. Tieto pocity sa často vyskytujú v kultúrach s prehnaným poňatím mužskosti (t. j. machistická kultúra ) a môžu mať negatívny vplyv na duševné zdravie mužov. V roku 2012 CDC zistilo, že Hispánci s najväčšou pravdepodobnosťou spĺňajú kritériá pre veľkú depresiu. Z toho sa usudzuje, že príčinou môže byť machismo/marianismo kultúra. Kultúra machismo/marianismo zdôrazňuje a podporuje hyperbolizované verzie mužskosti a ženskosti. Psychológovia pozorovali negatívne kognitívno-emocionálne faktory vyplývajúce z prísnych rodových rolí spoločnosti. Hoci neexistuje veľa štúdií, ktoré by skúmali súvislosť medzi kultúrnou konštrukciou pohlaví a negatívnymi kogníciami, existujú také, ktoré spájajú hypermaskulinitu s hnevom a agresivitou, ktoré sú tiež prejavom psychického utrpenia, napríklad depresie alebo úzkosti. Okrem toho štúdia publikovaná Americkou psychologickou asociáciou, ktorá skúmala účastníkov vo veku 18 – 24 rokov, ktorí sa sami identifikovali ako Hispánci alebo Latinoameričania zo Strednej Ameriky, zistila, že väčšina účastníkov mala vysokú úroveň negatívneho poznania a emócií bez ohľadu na pohlavie. Problém však presahuje rámec rodových noriem. Na priesečníky identity pôsobia rôzne sociálne štruktúry, ktoré sú tiež zodpovedné za zlé duševné zdravie určitých skupín.
Mnohé menšiny v Amerike čelia znevýhodneniam, ktoré môžu mať negatívny vplyv aj na ich duševné zdravie. Keďže rasizmus a triedny rasizmus sú v Amerike neoddeliteľne spojené, nie je divu, že menšiny sú náchylnejšie na ochorenia duševného zdravia. Menšiny sú zvyčajne terčom rasovej diskriminácie a následnej mzdovej diskriminácie, čo môže spôsobiť veľké depresie a posttraumatickú stresovú poruchu, najmä u ľudí v mestách.
Skúsenosti každého prisťahovalca sú jedinečné, preto nie je zaručený vznik psychosomatických alebo psychologických problémov. Hoci je málo informácií o výskyte psychických porúch, ako sú úzkosť, depresia alebo posttraumatická stresová porucha, u prisťahovalcov, existuje zhoda v tom, že prisťahovalci sú náchylní na rozvoj negatívneho poznania. Niektorí sú zraniteľnejší ako iní.
U utečencov, žiadateľov o azyl a dočasných migrantov je pravdepodobnosť vzniku posttraumatickej stresovej poruchy vyššia, pretože mohli byť svedkami závažného násilia alebo traumy, keď opúšťali svoju krajinu. V roku 1999 uverejnil generálny chirurg správu, v ktorej sa uvádza, že až 70 % utečencov z Vietnamu, Kambodže a Laosu spĺňa diagnostické kritériá pre posttraumatickú stresovú poruchu.
Skupina migrantov a demografická situácia zohrávajú dôležitú úlohu pri vzniku problémov s duševným zdravím. Napríklad u utečencov a dočasných prisťahovalcov sa môže vyskytovať viac duševných ochorení ako u tých, ktorí sa pohodlne a natrvalo usadili v hostiteľskej krajine. (Berry et. al, 1987), keďže majú menšiu kontrolu nad svojou situáciou (Rumbaut, 1985; Meinhardt et al., 1986).
Okrem toho kultúra a zakorenené spoločenské normy môžu ovplyvniť reakciu jednotlivca na akulturačný stres. Z pozorovaní psychológov z Queen’s University je najdôležitejšie to, že miera akulturačného stresu závisí od charakteru hostiteľskej alebo širšej spoločnosti. Je táto spoločnosť pluralistická z hľadiska multikultúrnej ideológie alebo podporuje asimiláciu? Výskum ukazuje, že v spoločnostiach, ktoré sú pluralitné a akceptujú iné kultúry, je menej problémov s duševným zdravím (Murphy, 1965).
Hoci existuje mnoho štúdií, ktoré spájajú prisťahovalectvo a jeho súvislosť so stresom a možným rozvojom porúch duševného zdravia, výskum nenaznačuje, že prisťahovalectvo je priamou príčinou psychického stresu. Hoci však sociálno-kultúrne problémy, ako napríklad chudoba a násilie, nie sú špecifické pre určitú triedu alebo skupinu, často postihujú niektoré rasy alebo etniká viac. Tým sa zvyšuje pravdepodobnosť vystavenia týmto stresorom.
Ďalším kultúrnym faktorom, ktorý môže ovplyvniť duševné zdravie, sú prevládajúce myšlienky, ktoré ovplyvňujú danú kultúru. Každá kultúra má odlišné spôsoby interpretácie duševných chorôb (Kleinman, 1988). Význam, ktorý sa duševnému zdraviu pripisuje, závisí od presvedčení, ktoré má kultúra o tom, či je choroba skutočná alebo vymyslená, o spojení medzi mysľou a telom a o tom, či si duševná choroba zaslúži súcit alebo stigmu.
Napríklad štúdia uskutočnená v roku 1999 zistila, že pacienti ázijsko-amerického pôvodu častejšie uvádzajú somatické príznaky zodpovedajúce psychickému utrpeniu. Výskumníci usudzovali, že to môže byť spôsobené koreňmi tejto kultúry v konfuciánskych ideológiách. Hoci to empiricky nedokázali, zistili, že mnohí pacienti radšej uvádzali somatické príznaky emocionálneho alebo psychologického distresu – závraty a nedostatok jedla oproti depresii alebo úzkosti. Výskumníci sa tiež domnievali, že prevládajúca disonancia alebo oddelenie somatických symptómov od emocionálnych symptómov môže byť spôsobené vnímaním mysle a tela ako oddelených entít, a nie ako prepojených. (Wang, s. 12). Táto voľba ako taká môže vyplývať buď z náboženského presvedčenia, alebo z internalizovanej stigmy duševného zdravia. Bez ohľadu na psychické ťažkosti bude pacient opisovať svoje duševné ochorenie spôsobom, ktorý sa považuje za spoločensky prijateľný.
Kultúrne ideológie môžu tiež ovplyvniť spôsob, akým sa jednotlivci vyrovnávajú s psychickou záťažou. V konfuciánskom aj kresťanskom učení existuje pojem Tianming alebo božská prozreteľnosť. Táto koncepcia má veľký vplyv na to, ako ľudia vnímajú veľké a nekontrolovateľné neúspechy. Keď dôjde k osobnému neúspechu, jednotlivec berie bremeno na seba a sám sa zamýšľa nad tým, čo alebo kde zlyhal. Keď však čelí chorobe alebo smrti, zvyčajne to pripisuje Tianmingu alebo Božej prozreteľnosti. Hoci sú tieto učenia v mnohých kultúrach zdravé a uctievané, ktoré mnohým poskytujú útechu, niektorí využívajú náboženstvo na negatívne vyrovnávanie sa. Negatívne náboženské zvládanie pochádza z vnútorného boja s vierou a jednotlivec považuje svoj vzťah s Bohom za nestabilný. To potom plodí beznádej, nespokojnosť a duševné choroby, ako sú depresia a úzkosť.
Na druhej strane, pozitívne náboženské zvládanie môže znížiť pocity úzkosti, keď čelíme osobným neúspechom. Je to vzťah spolupráce a adaptácie medzi jednotlivcom a jeho náboženstvom alebo vierou. Psychológ zistil, že Afroameričania sú aktívni, keď čelia osobným problémom, a častejšie sa opierajú o spiritualitu, ktorá im pomáha vyrovnať sa s nimi (Broman, 1996).
To, či si človek svoje duševné zdravie prizná, alebo ho odmietne, môže závisieť aj od rodinnej dynamiky.
Prvé štúdie uskutočnené vo Veľkej Británii sledovali vnímavosť a reakciu na liečbu u pacienta so schizofréniou. Zistili, že pacienti, ktorí sa vrátili z hospitalizácie do nepriateľského alebo menej emocionálne angažovaného prostredia, mali väčšiu pravdepodobnosť relapsu ako tí, ktorí sa vrátili do teplejšieho prostredia (Leff & Vaughn, 1985; Kavanaugh, 1992). Je samozrejmé, že reakcia rodiny na člena s duševným problémom je diktovaná spoločenskými a kultúrnymi normami.
Zistenia tejto štúdie boli aplikované na štúdiu vykonanú v mexicko-amerických rodinách. Výskumníci zistili, že reakcie rodiny a úroveň vnímavosti ovplyvňujú šance pacienta na relaps – rodiny, ktoré reagujú s nedostatkom srdečnosti a pochopenia, môžu spôsobiť relaps pacientov (Lopez a kol., 1998).
Ďalším faktorom, ktorý môže brániť správnej liečbe duševného zdravia, je nedôvera a stigma. V západných aj východných kultúrach existuje stigma v súvislosti s duševnými chorobami a liečbou. Stigma súvisiaca so sociálno-ekonomickou triedou, rasou, vzdelaním alebo pohlavím pacienta slúži len na posilnenie pocitu hanby a potenciálne znemožňuje pacientom podstúpiť správnu liečbu.
Diskriminácia však presahuje spoločenské normy. Systémová rasová diskriminácia neexistuje len v rámci vládnych alebo vzdelávacích inštitúcií. Preniká aj do zdravotníckych inštitúcií.
Podľa prieskumu Commonwealth Fund Minority Health Survey 43 % Afroameričanov a 28 % Latinoameričanov vyjadrilo pocit rasovej diskriminácie v klinickom prostredí. Takýto pocit malo len 5 % belochov. Štúdia uskutočnená na Univerzite Južnej Floridy zistila, že bieli terapeuti boli pri hodnotení černošských pacientov s depresiou zaujatejší ako pacienti, ktorí neboli čiernej pleti.
Ďalším problémom môžu byť jazykové bariéry. Terapeutické sedenia často prebiehajú formou osobnej komunikácie alebo komunikácie tvárou v tvár. Ak je medzi pacientom a psychológom jazyková bariéra, pacient sa môže zdráhať otvoriť. terapie sú zvyčajne Pacienti sú citlivejší, ak
Nakoniec je tu otázka zlého fyzického zdravia. Štúdie ukázali, že farebné komunity sú náchylné na vznik zdravotných problémov, ako je cukrovka, vysoký cholesterol a obezita. Z tohto dôvodu sú tiež vystavené vyššiemu riziku vzniku porúch duševného zdravia. Bez prístupu k riadnej zdravotnej starostlivosti sú mnohí odkázaní na to, aby sa s tým vyrovnali sami.
Vždy bude existovať otázka prírody a výchovy. Zistil som, že často ide o oboje. Sú to sily, ktoré neustále pôsobia na náš život, ale je dôležité si uvedomiť, že nakoniec ste za výsledok zodpovední vy.
Dajte nám vedieť v komentároch nižšie, čo si myslíte o tomto článku!
Ano GG, Vasconcelles EB. Religious coping and psychological adjustment to stress: a meta-analysis (Zvládanie náboženstva a psychologické prispôsobenie sa stresu: metaanalýza). J Clin Psychol. 2005;61(4):461-480. doi:10.1002/jclp.20049
Broman, C. L. (1996). Zvládanie osobných problémov. In H. W. Neighbors & J. S. Jackson (Eds.), Mental health in Black America (s. 117-129). Sage Publications, Inc.
Da Silva, Nicole et al. „Acculturative Stress, Psychological Distress, and Religious Coping Among Latina Young Adult Immigrants.“ The Counseling psychologist vol. 45,2 (2017): 213-236. doi:10.1177/0011000017692111
Davis, Regina G et al. „Treatment barriers for low-income, urban African Americans with undiagnosed posttraumatic stress disorder“ (Prekážky liečby u Afroameričanov s nízkymi príjmami a nediagnostikovanou posttraumatickou stresovou poruchou). Journal of traumatic stress vol. 21,2 (2008): 218-22. doi:10.1002/jts.20313
Howard, Claire. The State of Minority Mental Health. 12 Apr. 2018, www.mentalhealthfirstaid.org/external/2018/04/state-minority-mental-health/.
Jia CX, Zhang J. Confucian Values, Negative Life Events, and Rural Young Suicide with Major Depression in China (Konfuciánske hodnoty, negatívne životné udalosti a samovražda mladých ľudí s veľkou depresiou na vidieku v Číne). Omega (Westport). 2017;76(1):3-14. doi:10.1177/0030222815575014
Kim PY, Kendall DL, Webb M. Religious coping moderates the relation between racism and psychological well-being among Christian Asian American college students. J Couns Psychol. 2015;62(1):87-94. doi:10.1037/cou0000055
Lin KM, Cheung F. Problémy duševného zdravia ázijských Američanov. Psychiatr Serv. 1999;50(6):774-780. doi:10.1176/ps.50.6.774
Murphy, H.B.M. 1965 „Migrácia a hlavné duševné poruchy“. In Mobility and Mental Health. Springfield, MA: Thomas.
Nuñez, Alicia et al. „Machismo, Marianismo, and Negative Cognitive-Emotional Factors: Zistenia zo štúdie Hispanic Community Health Study/Study of Latinos Sociocultural Ancillary Study.“ Journal of Latina/o psychology vol. 4,4 (2016): 202-217. doi:10.1037/lat0000050
Parto, Jacklyn A et al. „Symptómy posttraumatickej stresovej poruchy u obyvateľov miest“. The Journal of nervous and mental disease vol. 199,7 (2011): 436-9. doi:10.1097/NMD.0b013e3182214154
Pratt LA, Brody DJ. Depresia v domácnostiach v Spojených štátoch, 2005-2006. National Center for Health Statistics [NCHS] Data Brief. 2008;7:1-8.
Sussman LK, Robins LN, Earls F. Treatment-seeking for depression by black and white Americans (Vyhľadávanie liečby depresie čiernymi a bielymi Američanmi). Soc Sci Med. 1987;24(3):187-196. doi:10.1016/0277-9536(87)90046-3
Ľudia na lodi a úspech v Amerike: Whitmore a Marcellah Chou. Ann Arbor: The University of Michigan Press, 1989.
Ministerstvo zdravotníctva a sociálnych služieb USA. (1999) Mental health: Správa generálneho lekára. , Rockville, MD
Vega WA, Kolody B, Aguilar-Gaxiola S, Alderete E, Catalano R, Caraveo-Anduaga J. Lifetime prevalence of DSM-III-R psychiatric disorders among urban and rural Mexican Americans in California. Arch Gen Psychiatry. 1998;55(9):771-778. doi:10.1001/archpsyc.55.9.771
Wang, Jun. „Atribučná teória konfucianizmu a jej funkcia pre duševné zdravie“. IOSR Journal of Humanities and Social Science, vol. 21, no. 07, 2016, s. 10-16., doi:10.9790/0837-2107061016.
Weissman MM, Bland RC, Canino GJ, et al. The cross national epidemiology of obsessive compulsive disorder. The Cross National Collaborative Group (Skupina pre medzištátnu spoluprácu). J Clin Psychiatry. 1994;55 Suppl:5-10.
Yehuda R. Biológia posttraumatickej stresovej poruchy. J Clin Psychiatry. 2000;61 Suppl 7:14-21.