Toxický rodič je rodič, ktorého emocionálne zneužívanie má negatívny vplyv na dieťa, a to akýmkoľvek spôsobom, v akejkoľvek forme alebo podobe. Títo rodičia často preberajú svoje vlastné nevyriešené traumy a prenášajú ich na dieťa.
Dieťa môže byť negatívne ovplyvnené mnohými spôsobmi – môže mať spomalený emocionálny alebo psychický rast, nemusí si vytvárať zdravé vzťahy alebo sa nedokáže dobre uplatniť v spoločnosti.
Rodičia zvyčajne zneužívanie normalizujú – predstierajú, že všetci rodičia sa správajú tak ako oni, čím zabraňujú dieťaťu uvedomiť si, že rodičia sú toxickí. Ak chcete proti tomu bojovať, dieťa si musí byť vedomé a informované o príznakoch toxického rodičovstva.
Bez ďalších slov vám prinášame päť bežných príznakov toxického rodiča.
1. Sú príliš kritickí.
Rodič neúnavne kritizuje svoje dieťa za čokoľvek a za čokoľvek. Čokoľvek dieťa urobí, nikdy mu nestačí a rodič sa uistí, že to vie. Dieťa má pocit, že je bezcenné a nepodstatné, pretože rodič pomaly, ale isto znižuje jeho sebaúctu.
Rodič môže napríklad negatívne komentovať oblečenie, priateľov alebo zvyky dieťaťa. Môže sa dieťaťu vysmievať a šikanovať ho. Ich neustále zhadzovanie všetkého, čo dieťa robí, spôsobuje, že obeť má pocit, že na tomto svete nemá žiadny zmysel ani úžitok.
2. Vždy dávajú prednosť vlastným pocitom.
Rodič sa veľmi nezaujíma o to, ako sa dieťa cíti. Ak sa rodič necíti dokonale, začne dieťaťu rozprávať o svojich vlastných problémoch. Ak dieťa ponúkne riešenie, rodič ho umlčí výsmechom, čím dieťa účinne umlčí. Dokonca aj keď dieťa nechce počúvať, rodič ho bude obviňovať a manipulovať, aby aj tak počúvalo.
Dieťa je nútené počúvať veci, ktoré nechce počuť, a často sa cíti zaťažené. Ako sa správate, keď ventilujete svojich priateľov? Pravdepodobne sa správate veľmi úctivo – nestaviate sa do pozície obete a pravdepodobne celé hodiny nerozprávate. V prípade toxických rodičov je však ich „ventilovanie“ veľmi škodlivé – stávajú sa obeťou, odmietajú prevziať akúkoľvek zodpovednosť a rozprávajú dlho. Nie sú ochotní brať do úvahy skutočnosť, že aj dieťa potrebuje čas pre seba. To vedie k tomu, že dieťa má pocit, že na jeho vlastných potrebách nezáleží, čo je veľmi škodlivé presvedčenie – v dospelosti sa táto trauma môže prejaviť ako chronická neschopnosť praktizovať sebalásku.
3. Nedovoľujú dieťaťu vyjadriť svoje emócie.
Rodič môže dieťaťu odobrať právo vyjadriť sa, či už emocionálne alebo fyzicky. Zatiaľ čo rodič má vždy právo cítiť, čo chce, dieťa je nútené potláčať svoje vlastné emócie. To vytvára veľmi nezdravý precedens a zároveň mimoriadne pokrytecký pohľad na život.
Ak napríklad dieťa plače, môže mu byť povedané, že nemá právo byť smutné. Rodič môže povedať niečo ako: „Máš jedlo a strechu nad hlavou, ako by si mohol byť smutný?“
Ak je dieťa hrdé na svoj osobný úspech, môže byť pokarhané a povedané mu, aby sa prestalo tak vyvyšovať. Alebo ak je dieťa spravodlivo nahnevané, bude mu povedané, že je príliš malé na to, aby niečomu rozumelo. To je forma dehumanizácie.
4. Nútia dieťa, aby si v hádke vybralo stranu.
Vždy, keď medzi dvoma opatrovateľmi vypukne hádka, môžu dieťa nútiť, aby si vybralo, kto sa mýli a kto má pravdu. Takéto konanie môže dieťaťu spôsobiť dlhodobé emocionálne poškodenie, pretože v ňom vyvoláva veľký zmätok, pokiaľ ide o jeho emocionálne bezpečie v rodine. Môže sa cítiť zodpovedné za emócie rodiča a uprednostňovať potreby iných pred svojimi vlastnými.
Dieťa môže cítiť tlak, aby sa postavilo na stranu jedného rodiča a nie druhého – a cíti sa strašne vinné, keď je druhý rodič rozrušený. To vedie k situácii, v ktorej dieťa prehráva, čo spôsobuje, že sa cíti deprimované a izolované. V dospelosti sa človek, ktorý sa v detstve často stretával s takouto situáciou, môže cítiť vinný, ak sa niekedy venuje vlastným potrebám, čím si vytvára toxické prostredie.
5. Rodič dáva dieťaťu pocit, že je rodičom.
Nútia dieťa, aby prevzalo povinnosti v domácnosti – či už ide o domáce práce, varenie jedla alebo starostlivosť o mladších súrodencov. Tieto povinnosti sú pre dieťa často príliš náročné vzhľadom na jeho vek alebo vzhľadom na množstvo iných povinností. Tento konkrétny typ toxicity sa nazýva „rodičovstvo“. Počuli ste už o tomto termíne?
Rodič dáva dieťaťu pocit, že sa oňho musí starať aj emocionálne – musí mu vždy ponúknuť počúvajúce ucho a robiť presne to, čo mu rodič povie. To vytvára pre dieťa veľký stres a môže ho to veľmi emocionálne poškodiť. Keď dieťa vyrastie, môže sa z neho stať chronický miláčik ľudí – príliš zaujatý pomocou druhým, než aby uspokojoval svoje vlastné emocionálne potreby.
Deti toxických rodičov môžu podniknúť viacero krokov, ktoré im pomôžu pri zotavení – napríklad si môžu stanoviť zdravé a pevné hranice, porozprávať sa s terapeutom alebo poradcom a praktizovať dostatok sebalásky, starostlivosti o seba a upokojovania.
Rozpoznávate toto správanie u svojich rodičov? Máte nejaké iné príklady toxického správania rodičov? Podeľte sa o ne v komentároch! Ako vždy, ďakujem za prečítanie a prajem vám príjemný deň!
Upozornenie: Tento článok sa v žiadnom prípade nesnaží posilniť komplex obete a prenasledovateľa, ale len objasniť, prečo sa niektorí dospelí nedokážu vyrovnať s udalosťami z detstva. Poznanie vecí, ktoré nám ublížili, často pomáha pri zotavovaní – čo je jediným cieľom tohto článku.