Podľa mňa je psychológia jednou z najťažších vied, pretože jej pojmy sú veľmi abstraktné, kvalitatívne a ťažko dosiahnuteľné. Nemožnosť priamo nahliadnuť do mysle iného človeka je obmedzením, ktoré musia psychológovia prekonať, ale kvôli týmto ťažkostiam vzniká v tejto zvláštnej vede mnoho mýtov. V tomto článku sa teda budem venovať svojim obľúbeným známym mýtom, ktoré časť verejnosti považuje za fakty.
Hoci odstránenie malých častí ľudského mozgu môže mať na správanie človeka devastujúce účinky (preto musia neurochirurgovia veľmi starostlivo mapovať mozog), ľudia stále veria tomuto mýtu, hoci existujú dôkazy, ktoré ho vyvracajú.
Tento mýtus vyvolal najrôznejšie pokusy urobiť deti múdrejšími. Rodičia si začali plánovať, kedy budú svojmu dieťaťu hrať Mozarta, farmári ho dokonca začali hrať aj svojim kravám!
Tento mýtus vznikol na základe štúdie z roku 1991, v ktorej psychológovia do svojho experimentu zapojili len 36 účastníkov, ktorí ani neboli deťmi – boli to mladí dospelí študenti. Počet účastníkov rozdelili do 3 skupín, kde jedna počúvala Mozarta, druhá relaxačnú kazetu a tretia sedela v tichu. Potom ich požiadali, aby splnili sériu mentálnych úloh. Všeobecne platí, že skupine, ktorá počúvala Mozarta, sa úlohy darili lepšie.
Na rozdiel od mýtu mnohé štúdie skutočne preukázali, že zvýšenie IQ je spôsobené vzrušením mozgu. A funguje to pri akejkoľvek hudbe alebo kognitívnej stimulácii, nielen pri Mozartovi. Na rozdiel od mýtu tiež platí, že zvýšená inteligencia trvá len asi 15 minút a nie je to spôsob, ako zvýšiť celoživotnú inteligenciu.
Ide o súbor testov zostavených na zisťovanie porúch kovov alebo na odvodenie charakteristík osobnosti človeka na základe toho, ako interpretuje atramentové škvrny. Prvýkrát vznikol v roku 1921, keď Hermann Rorschach vydal knihu atramentových škvŕn s názvom Psychodiagnostik. Používal sa ako nástroj psychológov a bol rozšírený v 50. a 60. rokoch 20. storočia, ale postupom času začali ľudia spochybňovať spoľahlivosť týchto testov.
Pravdou je, že keď sa dostanete k samotnému základu tejto teórie, uvidíte, že Rorschach mal len málo dôkazov, ktoré by tieto testy potvrdili. Scott Lilienfield, docent psychológie na Emory College, jeden z mnohých psychológov, ktorí o tomto teste pochybujú, a spoluautor knihy What’s Wrong With Rorschach? (Čo je zlé na Rorschachovi?), študoval a skúmal viac ako 50 rokov dôkazy o teste atramentových škvŕn, ale dospel k záveru, že sú „v lepšom prípade slabé a v horšom neexistujúce“. Tieto testy už dnešní moderní psychológovia nepoužívajú.
Kvíz na záver
Ako psychológovia nazývajú zvláštnu vedu o nahliadaní do mysle iného človeka?
- Mytológia
- Povery
- Rozprávky
- Mestské legendy
- Súčasná história
Ktorá časť mozgu je zodpovedná za zvýšenie IQ?
- Nervový systém
- Čelný lalok
- Senzorický vstup
- Nervové dráhy
- Synapsy
- Mozoček
O čom mnohí psychológovia pochybujú?
- Replikovať
- Laboratórium